Týždeň pred svadbou sme mali neskutočný zhon. Mala som pocit, že nič nestíhame a už ma chytal menší predsvadobný stres. Samozrejme som počas týždňa chodila aj do novej roboty, kde som našťastie nemala toľko práce, pretože som sa stále zaúčala. V pondelok a utorok sa ešte niesol v pohodovom duchu a stále som si vravela, že ešte máme 5 dní a jasné, že to dáme.

V stredu som bola na nechty. Úprimne, nenosím gélové nechty a tak som najskôr dávala prednosť jednoduchosti, že si skrátka len nalakujem nechty nejakým neutrálnym lakom a bude. Lenže..moje nechty akoby natruc začali práve vtedy štrajkovať, keď som ich najviac potrebovala a začali sa lámať. V pondelok a utorok som popozerala nejaké inšpirácie a s menšou obavou som v stredu išla ku nechtárke. Slečna bola zlatá a nechty mi spravila presne podľa mojich predstáv aj keď miestami sa zo mňa smiala, pretože som bola fakt prvý krát na nechtoch a nevedela som čo mám robiť. No radšej si to ani nepredstavujte haha. Nakoniec sme teda skončili pri gélových nechtoch s jemnou manikúrou. Samozrejme, že to bol pre mňa nezvyk, ale doma som skúšala s nimi všetko. Zapínať gombíky, obúvať si lodičky, dať si náušnice..možno sa budete smiať, ale fakt to bola pre mňa novinka a zo začiatku som myslela, že pôjdu dole..haha.

Zradila kapela

Vo štvrtok sa začala už tá pravá nervozita a videla som ju už aj na Petim. Obtelefonovávala som kameramana, fotografku, výzdobu či všetko platí a dohadovali sme sa na posledných detailoch. Peti zase telefonoval svojím hosťom, aby im upresnil ubytovanie, kedy sa začína odobierka atď. Všetko klapalo ako hodinky až na našu kapelu. Práve v ten týždeň jednému z kapely zomrel ocino a vyzeralo to tak, že namiesto troch ľudí nám svadbu odohrajú len dvaja. Viete si ma predstaviť. Držala som slzy v očiach, pretože som bola v tom, že keď nie je dobrá zábava, tak svadba je na nič. Našťastie sme sa s nimi dohodli tak, že pán príde, ale až na hostinu a odobierku odohrajú len dvaja z kapely. Ani si neviete predstaviť, aký kameň mi padol zo srdca. Ako áno, bolo mi toho pána ľúto čo sa mu stalo, ale tajne som dúfala, že sa to vyrieši tak, že príde.

Zdobenie svadobnej sály

V piatok som si vzala v robote dovolenku, pretože by som to už neobsedela. Doma som vytvárala na ceduľky zasadací poriadok, písala citáty a následne potom vytlačené som ich lepila na stojančeky. Okolo obeda som mala dohodnutú pani, ktorá nám prišla  vyzdobovať sálu, keďže v sobotu vyzdobovala ešte 3 svadby a časovo to našťastie vyšlo tak, že už v piatok sme mali výzdobu hotovú. Keď dekoratérka skončila, začali sme vyzdobovať my s maminou, Peti nosil z domu potrebné veci k výzdobe a sála sa mi začínala čím ďalej tým viac páčiť. Stále som si neuvedomovala, že božinku už zajtra to vypukne. Inak musím povedať, že som rada, že sála sa vyzdobovala už v piatok a v sobotu už len ráno doniesla pani kvety, pretože nebol to taký zhon, nemusela som nič v sobotu chodiť kontrolovať a ešte dozdobovať. Poobede sme s rodičmi nosili pálenky, vody jednoducho všetko pohostenie, ktoré sme si mohli doniesť. S pani z hotela sme dolaďovali detaily, kde budú torty, zákusky atď.

Mala som pocit, že piatok prešiel neskutočne rýchlo a ja som ešte toľko vecí nemala hotových. Ako sme skončili v sále prišli sme s Petim k nám domov s tým, že som sa pustila do žehlenia obleku, košele a mojich popolnočných šiat. Chystala som topánky, balíčkovala kozmetiku, oblečenie, veci na prespanie a naposledy sme ešte dali jednu cestu do hotela, kde sme to všetko odniesli.

Bolo už asi osem hodín a ja som ešte Petimu chystala veci na ranné točenie, pretože zatiaľ, čo ja budem u kaderníčky, kozmetičky on sa bude fotiť a točiť. Nachystala som mu tabuľku, ktorú zapichol pred bránu s nápisom  “Tu býva ženích“, mašle na naše retro auto a rýchlo som ešte poupratovala dom, pretože Peti svoju časť rodiny vítal u nás doma.

Z domu som zbalená odchádzala asi o 21,30 hod. k našim. Samozrejme tiež nabalená, aby mi nič nechýbalo. S Petim sme sa rozlúčili s tým, že nebudem klamať, ale z oboch z nás bolo cítiť, že už od zajtra to bude zase medzi nami iné a pri lúčení bol trošku nervózny, tak ako ja.

Bolo to v našom vzťahu niečo nové..

Posledná noc ako slobodná

Po príchode k našim to ešte nebol koniec dňa. Mamina u svojej známej dohodla, že mi požičia kroj na čepčenie a tak o 22,00 hod. sme išli ešte preň. Prečo nie? Už sa nad tým teraz len pousmejem, ale vtedy som už fakt nevládala. Našťastie tá pani bývala neďaleko od nás a tak konečne možno okolo 23,00 hod. som si osprchovaná ľahla do postele a hádajte čo? No samozrejme, že som vôbec nespala. Ešte v noci som písala Petimu sms, že som mu zabudla nachystať do verandy čierne topánky k druhému obleku a inštrukcie, kde ich nájde. Celú noc som premýšľala nad našim dňom D, či máme všetko, ako ten čas rýchlo letí a ja sa budem vydávať a celkovo..v mojej detskej izbe ma chytila nostalgia, spomienky…na túto noc pred svadbou nikdy nezabudnem.

A ak chcete vedieť, ako to teda celé dopadlo nenechajte si ujsť aj posledný článok z môjho denníka nevesty 🙂

S láskou, Zuzi