Ahojte budúce nevestičky!

Hlásim sa Vám s ďalším pokračovaním môjho denníka, ale teraz už pôjde o moje pocity, dojmy z nášho krásneho, svadobného dňa. Dnešný článok bude asi najmä pre nevestičky, ktoré sa budú vydávať počas leta, ale predsa len dúfam, že každá z Vás si aspoň trošku nájde to svoje. Začínam šatami a oblekom pre pánov takže štartujeme.

Ako som Vám písala už v blogu o výbere šiat, tie moje vysnívané som si našla v Salóne Nicole v Nitre. Konkrétne som mala model Ofélia a sadol mi ako uliaty. Priznám sa nechcela som svadobné šaty s výstrihom ani nič extravagantné a v týchto som sa presne našla. Prešli malými úpravami a týždeň pred svadbou som si ich už odnášala  domov. Tie pocity boli neopísateľné. Radosť neskutočná, že už je to fakt tu. Šaty som skrývala u starej mamy, aby ich Peti u mojich rodičov alebo u nás doma nenašiel – som poverčivá haha. K šatám som dostala aj malý závoj, ktorý bol skvelý pri tancovačke. Nepantal sa mi do šiat a bol mi cca po pás. Nechcela som klasický krátky závoj, pretože som sa v ňom necítila dobre a robil mi navrchu takú čudnú bublinu, ak ma chápete haha.

Chýbal mi však závoj do kostola. Vysnívala som si totiž šaty s vlečkou a dlhý závoj, ktorý mi ponesie uličkou moja sestra s mojím malým synovcom. Dlho som pátrala až mi mamka zavolala do práce, že sa bola informovať v salóne Luan a na prekvapenie ich tam dokonca pani šije. Tak a teraz si predstavte ten oslavný tanec, ktorý som si zatancovala, keď mi mamka poslala zo salóna fotky takých závojov čo som chcela. Musím aj tu povedať, že počas plánovania mi moja mamina neskutočne pomáhala a bez nej by som to určite nedala. Ďakujem mami.

Hneď v ten deň som si zajednala termín na víkend, aby sa čo najskôr do môjho závoja mohla pustiť.  V sobotu išla do salónu so mnou moja dlhoročná kamoška Moni. Pani bola milá a poradila mi. Skúšali sme všelijaké dĺžky, ale dôležitou informáciou bola dĺžka vlečky na mojich šatách a tej sme to nakoniec prispôsobili. Ukázala mi vzorkovník čipiek, farby a tadá návrh závoja bol na svete. Zo salónu som odchádzala spokojná, že už konečne to hlavné a najpodstatnejšie je za mnou.

V tomto salóne som si vybrala aj jednoduché náušnice. Nechcela som nič výrazné. Najskôr som mala vybraté obyčajné “bodky“, ale nakoniec ma pani prehovorila na visiace náušnice, aby zapadli do účesu, ktorý som nakoniec mala. Plánovala som mať rozpustené vlasy, jemne zvlnené lenže, keď som pozerala predpoveď počasia /ktorá ma potešila 32 stupňov – nemalo pršať/ tak som zvolila vypnutý drdol.

Topánky som si objednala z Deichmanu s otvorenou špičkou a  samozrejme biele s malým opätkom. Bola som klasická nevesta haha. Nechcela som vyhodiť za topánky majland, keďže povedzme si úprimne biele topánky aspoň u mňa sú do dnes v krabici zabalené. Týždeň pred svadbou som v nich chodila po dome, aby som ich trochu rozchodila, ale našťastie ma počas dňa vôbec netlačili a prezula som si ich možno až po tom, ako sme išli krájať svadobnú tortu.

No a aby som mala všetko tak, ako má byť mala som aj svadobný podväzkový pás, ktorý mi ušila moja šikovná mamina. Bála som sa, že ma bude ťahať, ale popravde som si ani neuvedomovala, že ho na sebe mám.

A trošku možno malá pomoc aj pre pánov. Peti mal nakoniec 2 obleky. Jeden sme spolu vyberali a ten mal na posledný tanec s bodkovanými trakmi a bodkovaným motýlikom. Pred časom som vám už písala blog o výbere obleku. Košeľu sme dlho nemohli zohnať až možno pár týždňov pred svadbou sme vybrali jemnú prúžkovanú košeľu v Bratislave. To bola záchrana.

Len malá rada. Ak máte svadbu počas leta zvážte či by nebolo fajn kúpiť aj košeľu s krátkym rukávom.

Môjmu Petimu bolo neskutočne teplo a v kostole ani nehovorím. Tam mal aj vestu a bielu košeľu s dlhým rukávom. Počas obradu sa musel rozopnúť, pretože mu bolo zle. Dlhý oblek, dlhá košeľa, vesta a uviazaný motýlik. To sme trochu nepremysleli, ale keď si počas obradu rozopol vestu padol mi až kameň zo srdca, pretože už som sa bála čo bude. Veď mne v tých šatách bolo teplo nie to ešte jemu čo bol naobliekaný, ale je pravda, že bol perfektne zladený a keď som ho zbadala podlomili sa mi kolená. A samozrejme nemohli chýbať bodkované ponožky v hnedých topánkach. Najskôr som si myslela, že si ich Peti neoblečie, ale keď sme to vyskúšali páčilo sa mu to a tak to mal aj počas svadobného dňa.

..no a naspäť k mojím šatám..

Kočky mám pre Vás niekoľko rád.

1. Keď Vám budú v salóne upravovať dĺžku šiat nenechajte nič na náhodu. Viem, že v salóne nechcú veľmi skracovať šaty, ale mne sa to trošku vypomstilo. Mám taký pocit, že pani v salóne mohla dĺžku ešte o niečo skrátiť, pretože tým, že som si dala kruh mi šaty chodili tak, že som si ich najmä pri chôdzi sem tam pristúpila.

2. Dajte si pozor aj na topánky a už pri skúške šiat sa hlavne prechádzajte v topánkach, ktoré budete mať na svadbe. Aj po úprave.

3. Ďalšia vec rátajte s tým, že keď si  už po tej oficiálnej časti prezujete šaty a dáte si balerínky šaty Vám fakt, že o rapídny kus klesnú čo najmä môjmu Petimu vadilo, keď so mnou tancoval.

4. A posledná rada, aby ak sa dá ste nešli úplne do balerínok, ale skôr do topánok s aspoň malým opätkom. Verte mi. Keď som si už dala balerínky, tak som prvé topánky samozrejme už neobula a tak som musela aj v popolnočných šatoch posledný tanec tancovať v balerínkach.

A môj doplnok – moja svadobná kytica a Petiho svadobné pierko. Všetko aj v rámci výzdoby sme ladili do prírodných farieb a priorita bola jednoduchosť. Taká bola aj moja kytica a Petiho pierko. Priznám sa, že veľkosť kytice sme na poslednej schôdzke ohľadom výzdoby zmenšili, pretože som malá, šaty boli samotné mohutnejšie a veľká kytica k tomu by vôbec neladila. Momentálne moja kytica nám zdobí našu verandu a vždy mi pripomenie náš deň.

Tak a vidíme sa, čítame sa už o chvíľu znova.

S láskou, Zuzi