Darčeky pre svadobčanov? Čo je to za nezmysel??

Nedáva ti táto otázka z mojich úst zmysel? ? Ani sa ti nedivím…No presne tak som reagovala, keď sa ku mne počas plánovania našej svadby dostal pojem „darčeky pre hostí“. Bola som vyložene proti a nemienila som sa pri tejto téme absolútne pozastavovať. Prečo?

Pretože, v prvom rade mi to nedávalo vôbec zmysel, aby bolo potrebné hostí vyslať po našej svadbe domov s nejakou vareškou, medíkom alebo levanduľovým srdiečkom, či niečim iným tomu podobným. Veď predsa, nie je už len to, že sa dvojica rozhodne konkrétneho hosťa mať vedľa seba počas ich veľkého dňa dostatočným a krásnym gestom? A ďalšia vec- výdavky. Prvá vec, ktorú sme mali pri plánovaní svadby jasnú bol rozpočet. Veľmi rýchlo nám došlo, že horný strop pri plánovaní svadby reálne neexistuje. A spodný, konkrétne teda ten náš, ktorý sme si dali, bude celkom výzva naplniť, čiže…darčeky pre hostí? Určite nie!

Ako sa to potom mohlo stať, že aj napriek tomu, sme tie svadobné magnetky hosťom venovali?

Rozpoviem vám teda príbeh, ako to bolo… 🙂
Úplne na začiatku, bol obrázok z Pinterestu. Natrafila som naň v čase, kedy sa doma neskloňovalo ani len slovo „zásnuby“, nieto ešte „svadba“. Bol to presne tento obrázok:

Povedala som si, že je to úplne milé a okamžite som ho odložila na jednu z násteniek, medzi tie stovky nápadov a rozkošností, ktoré som tam už mala. Pre prípad, že by sa raz hodil…
Ani vo sne by mi nebolo napadlo, že ten okamih, bude mať takú významnú dohru. Čas plynul, ubehlo pár rokov a jednu peknú decembrovú nedeľu som môjmu dnes už manželovi, povedala „Áno.“ ❤️

S tým prišlo obdobie plánovania, chystania, googlenia a horlivého pinterestovania. 🙂 A práve vtedy, som opäť natrafila na ten obrázok štipčeka s podobou nevesty a ženícha a povedala som si:

„Woow, veď teraz je presne tá chvíľa, kedy toto treba využiť!“

No bol tu problém… S Ľudkom sme si povedali v súvislosti so svadbou, že na ňu nebudeme zabezpečovať nič, čo po nej nebude mať využitie. Dôkazom, že sme to mysleli seriózne vážne bol napríklad aj fakt, že Ľudko nemal ako ženích na sebe klasický oblek, pretože sme vedeli, že po svadbe by ho nevynosil.

A tento štipec bol síce milý, pekný, chutný ALE ČO S NÍM?

Nenútila som sa do žiadneho riešenia, lebo ak je u mňa niečo nasilu, obvykle to nie je dobré. Nechala som to tak..že veď ono sa to nejako „spraví“, ak má. Dlho to netrvalo…
V máji sme boli pozvaní na krásnu svadbu kamarátov Katky & Radka, ktorí si pre hostí tiež nachystali malú pozornosť v podobe hlinených srdiečok s ich iniciálkami.

Doma som premýšľala, kam srdiečko umiestniť, bola to maličkosť, nič veliké. V tom mi padol zrak na našu chladničku! Obsypanú magnetkami z celého sveta, ktoré sme si z ciest podonášali sami, alebo sme ich dostali od rodiny a kamarátov z ich potuliek po svete.
Problém bol vyriešený! Srdiečko dostane z druhej strany magnet a šup s ňou na chladničku medzi ostatné zážitky! 🙂 Bola som nadšená a keď mi po chvíľke napadlo, že to isté by sa dalo urobiť s tým štipčekom z Pinterestu…to bolo radosti, ako na Vianoce. 🙂
Radosť sa znásobila ešte tou symbolikou (kedže ja symboliku fakt milujem!), že magnetky pre nás boli a stále sú minimálne v rodine a blízkymi známymi charakteristické, pretože z každej cesty prinesieme vždy magnetku- na pamiatku. A kedže chystaná svadba mala byť tiež zážitkom porovnateľným s nejakým cestovateľským, tak magnetka na pamiatku bola na 100% výstižná! 🙂

A tak sa začala výroba! Výroba úplne prvých štipčekových magnetiek. Magnetiek, o ktorých som netušila, že mi tak zmenia život. Magnetiek, ktoré keď vidím dnes, tak sa na nich smejem, aké sú škaredé!

Zaumienila som si vyrobiť cca 20 kúskov. Naše „darčeky pre svadobných hostí“ neboli v mojich očiach poňaté vyslovene, ako „darčeky“, ale skôr, ako pamiatka na našu svadbu. Z tohoto prostého dôvodu sme plánovali venovať magnetku nie každému jednému hosťovi zvlášť, ale do dvojíc či rodinky jednu, čo plne splnilo účel. A preto mal ten počet pri počte hostí 30 úplne stačiť.

Vo finále bolo však magnetiek viac, pretože mi prišli také ňuňuňu, že som dopredu vedela, že ich budeme nakoniec dávať aj niektorým známym, ktorí na svadbe nebudú.

Tá výroba bola riadna sranda a síce štipček na obrázku vyzeral nevinne a jednoducho, neraz som sa pri tom potrápila. Nad tými asi 30timi kúskami som strávila niekoľko týždňov– po večeroch, po práci, popri všetkom ostatnom plánovaní, kým som s výsledkom bola natoľko spokojná, že som si mohla povedať- HOTOVO! 🙂

Aj keď boli naše magnetky také, aké boli, hostí veľmi potešili a pobavili, keď zistili, že ten štipček je vlastne magnetka, ktorá (tak trocha) nesie našu podobu. Už dlhšiu dobu sa chystám na „remake“ našej miniatúrky, aby som sa za ňu nemusela hanbiť. Predsa len, po tých niekoľkých stovkách vyrobených magnetiek, dnes už vyzerajú „trošička“ inak a hlaven nesú môj vlastný rukopis, ktorý z nich robia ten pravý originál. Veď posúď sama:

Takto to teda celé vzniklo- štipčekové Svadobné jedinečnosti – magnetky. ☺️ A to najkrajšie na nich je to, ako neustále napredujú a vďaka nevestám vznikajú stále nové a nové detaily, vďaka ktorým sa na dvojicu podobajú stále viac a viac. 🙂