Myslím, že každá žena to pozná. Ten pocit, keď aj na rovnej zemi sa podkneš, najlepšie keď máš plné ruky všelijakých somarín a prší. V hlave plno svadobných plánov a samozrejme ti do toho niekto volá s „veľmi dôležitou“ záležitosťou a ešte sa ti ako bonus rozsype kabelka. A keď sa z nej ako nemý výkričník začne kotúľať tampón a rozbehne sa rýchlosťou svetla a zastane až pri skupinke kravaťákov pijúcich rannú kávičku si uvedomíš, že to je jednoducho len PMS. To do týždňa prejde… Veď si si už predsa na to zvykla. Nie? Jasné, že nie!
Najhoršie na tom všetkom je, že chlapi sa sťažujú, aké to majú s nami v tomto období ťažké. Áno? Oni? A čo my?! Oni od nás môžu ujsť do krčmy na pivo, vysťažovať sa kamošom, aký majú s nami ťažký život, keď ich snúbenica plače, lebo dostala Nutellu a bude tlstá! (To že ju potom na posedenie do seba natlačí a potom zas plače, že neoblečie svadobné šaty nemusím písať však?) Ale my…. my od seba nevieme utiecť! My sami so sebou musíme žiť. Všetky tie emócie, hormóny a nálady musíme ustáť…. Ak to teraz číta nejaký chlap, vedzte, že nás to mrzí a že sa ospravedlňujem za všetky ženy. No jednoducho niekedy aj keď robíme všetko, čo sa dá, naše hormóny sú silnejšie a nevieme to ovládať…
Svadba ako horor?
No a presne jeden z týchto dní, dnes zažívam. Už ráno som pochopila, že to nebude dobrý deň. Hneď potom, keď som zistila, že som si zabudla kúpiť tú kávu, ktorú mi mal včera pripomenúť, že sa minula… Samozrejme, moje pokazené ráno je JEHO chyba, nie moja. On mi to nepripomenul…. chápete. Momentálne sa ženy smejú. Lebo chápu. Muži krútia hlavami. Lebo tiež chápu. Ale nie mňa….ale jeho. Nevadí. PMS pominie. A hádam si on tú svadbu nerozmyslí. Ale keď to zvláda so mnou každý mesiac, už skoro 5 rokov… Veď to by mal byť už zvyknutý… ale ak som si ešte ja nezvykla, ako by mohol on. No nič. Miška, poď sa zamestnať, nech nemyslíš na tú kávu, na ktorú máš chuť odkedy si oči otvorila.
No takže… svadba. Moje precitlivelé ja, sa práve začalo opúšťať. Zas. Máme skoro rok do svadby. A ja neviem čo mám robiť. Aby ste ma nechápali zle… Chcem si ho vziať, byť jeho ženou, mať s ním rodinu. Všetko je ok. Dokonca aj svadbu chcem. Veď ako inak by som sa stala jeho manželkou všakže? V tomto mám jasno. Ale… prečo práve ja mám chlapa, ktorý chce obrovskú svadbu s milión ľuďmi. To, že svadba nebude v kostole, sa už zmieril. Proste ja a viera nejdeme do kopy. A on a viera… Podľa mňa to asi nebude až také vrúcne, ako by malo byť, keď už ani na tú polnočnú nechodí. Takže sme sa zhodli, svadba v kostole nebude. Bude pri jeho rodnom Brezne. Pretože to budú mať hostia bližšie. Ak viete vyčítať ten sarkazmus, tak áno, je tam. Pretože HOSTIA to budú mať bližšie. To, že ja budem musieť plánovať svadbu 300km od ruky je nepodstatné….takže toť moja PMS zúfalosť…
Výber hostí a.k.a mučenie snúbenca
A našťastie na svadbe nebude ani milión hostí. Lebo nie sme bankárove deti. Takže vraj spravíme kompromis a hostí bude do 50. Keď som mu to prepočítala na eurá tak svoj zoznam, ktorý mal problém skrátiť na 35 ľudí (rozumej 35 jeho strana a 15 moja) vraj zúži na číslo 15, aby sme sa zmestili do 30 hostí. Veľmi som tomu neverila, ale nádej umiera posledná. No keby ste nás videli. Sedeli sme pri tejto debate v cukrárni. Mali sme pred sebou karamelové veterníky a čistý papier s nadpisom „Svadobní hostia“. Vymenovala som všetkých 12 ľudí, ktorých som tam chcela ja. On vymenoval asi 8 a potom ostal ticho.
Ja celá nadšená : „To je všetko?“ A on celý smutný: „Neviem sa rozhodnúť koho ďalej, aby som sa zmestil do počtu.“ 😀 Aj vtedy, aj teraz mi to príde hrozne vtipné. Ale zvládol to. Som na neho hrdá. No teraz, keď mám to PMS začínam pociťovať úzkosť z toho počtu. Uvedomujem si, že 30 hostí nie je veľa, no pre mňa….je. Ale zvládnem to. Neviem síce ako 😀 Ale má to byť náš deň, tak si ho spravíme tak, aby sme si ho užili. Ja s mojou sociálnou fóbiou a on s pocitom, že 10. mája začínajú majstrovstvá v hokeji. Jáj to som Vám ešte nespomínala? Môj budúci muž je veľký hokejista (aj hráva s kamarátmi pár krát za týždeň) a neskutočný fanúšik. Rozumej, keď sme naposledy prehrali s Čechmi, bol z toho smutný 3 dni. No a presne na náš dátum, začínajú MS u nás na Slovensku. Ten deň, bude proste nezabudnuteľný. A možno, keď pominie PMS, možno sa začnem aj tešiť…
