Fotograf. Pre mňa základ našej svadby. Ja viem… Pre iných ľudí je asi základ dobrá hostina, pre normálne nevesty sú asi základ krásne šaty. No keď som rozdýchala šok zo zásnub ( o nich som Vám písala v prvej časti môjho denníka ) a zmierila sa s tým, že na svadbe bude viac ako 10 osôb ( Ivan chce ooobroovskúú svadbu ), postavila som si základné piliere našej svadby.

A práve prvým mojim pilierom bol fotograf. Fotograf, ktorého fotky mi vyrazia dych na prvý krát, ale aj každý ďalší, keď sa na ne pozriem.

Zo svadby proste musím mať fotky, ktoré budem milovať, ktoré budú zdobiť priestory nášho bytu ( alebo domu, keď budeme veľkí a bohatí 😀 ), fotky, ktoré budeme s hrdosťou a láskou ukazovať našim blízkym, kamarátom a potomkom. A v neposlednom rade to musia byť fotky, ktoré nahradia naše svadobné video. Fotky, ktoré keď si budeme prezerať, budú z nich sršať emócie, budeme z nich cítiť lásku, šťastie a dojatie, pretože sme sa ( na zatiaľ ) dohodli, že kameramana z našej svadby vynecháme.

Plánovanie? Už včera bolo neskoro

A tak som začala hľadať. Áno ja. Pretože môj drahý budúci muž mi jemne oznámil, že on síce svadbu chce a chce ju ( na môj vkus veľkú, na jeho vkus malú ) „so všetkým čo k svadbe patrí“ ale vyberať a plánovať sa mu SAMOZREJME nechce. Po mojom naliehaní súhlasil, že teda bude taký láskyplný a pomôže mi, ale bol by rád ( rozumej – viac neurobí ) keby som ja vybrala z milióna možností tri a on vyberie z tých troch. Takže som začala hľadať ja. Ja, čo som NIKDY na svadbe nebola, čo som nemala ani potuchy, ako sa pohybujú ceny, podľa čoho určiť základné kritériá a hlavne KEDY je ten správny čas sa niekomu ozvať a začať plánovať, vyberať a dohadovať.

Prvý „preplesk“ mi dala budúca svokra, keď ma vysmiala, že svadbu treba plánovať MINIMÁLNE rok dopredu…

Vtedy som bola v myšlienkach niekde na púšti a okolo mňa išla taká tá slamená „lopta“ alebo, ako by som to nazvala, veď viete… Len vy, široko ďaleko nikto a nič a vy úplne bezradný a sám… 😀 No po pár minútach som sa pozbierala a vravím si, že veď to zvládnem, som predsa silná, emancipovaná žena a jeden fotograf ma nemôže rozhodiť, veď do svadby koooopu času ( haha o tom, ako som sa zosypala ďalších milión krát, lebo som zistila, že výberom fotografa moje plánovanie nekončí vám hádam písať nemusím… no budem, v iných blogoch, sľubujem 😀 ). Takže sme sa dohodli, vlastne som si postavila hlavu, že chcem svadbu v lete, v júli.

Dátumy a budgety

Samozrejme, ako predpovedala Anka ( budúca svokra, ale radšej ju volám menom ) prvý fotograf, ktorý ma oslovil na základe fotiek na internete mal na náš termín už rezerváciu. Aj ten druhý, a aj ten tretí. Po vstúpení si do svedomia som termín prehodnotila a dali sme ho na „niekedy v máji“, Ivanovi sa od začiatku júl nepáčil a teda som si povedala, že nebudem tvrdohlavá 😀 . Neskôr sa z toho vykľul 10. máj, ale to predbieham 🙂

Druhý „preplesk“ som dostala, keď mi začali chodiť cenové ponuky. Vtedy som naozaj začala pochybovať o našej schopnosti mať svadbu. Teda nie, zlý výraz. Zaplatiť svadbu – to je to správne pomenovanie. Lebo keď si stanovíte rozpočet DO 4 tisíc a fotograf vám napíše, že berie 1200€ + cestovné, tak sa vám tak trošku začnú rúcať vaše predstavy o pohodovom plánovaní ( hovorila som, že som nemala ani potuchy o tom, koľko taká svadba stojí? A podľa Ivanovho výrazu, ani on nie 😀 ). Nakoniec sme museli hranice budgetu posúvať smerom hore, a určiť si priority, do čoho naozaj zainvestovať. Z môjho pilieru ohľadne fotografa som ale nemienila ustúpiť. Proste fotky musia byť TOP a ak také chcem, musím si za to aj zaplatiť…

Ale po dobrom spánku som zas nabrala zvyšky odvahy a zapla Facebook, že neexistuje, aby som ja nenašla to čo hľadám!

Dobre… napíšem Vám pravdu. Nebudem sa tváriť, ako najväčšia frajerka. Už som bola nahlodaná úvahami, že to celé zrušíme a že nepotrebujeme „papier“ na lásku a že také peniaze za to proste nestoja, že dáme radšej nejakú dovolenku na Bahamách alebo čo. Ale poháňala ma dopredu predstava, že môj chlap chce svadbu. Koľko na svete je takých? Tak to dáko zvládni, žena!

Fotka je viac ako tisíc slov

Vrátim sa teda naspäť k tomu okamihu, kedy som zapla odhodlaná Facebook. A zrazu na mňa vyskočila z ničoho nič fotka páriku odfoteného v garáži. Tá atmosféra, ktorá išla z tej fotky mi na chvíľu zastavila svet….no zamilovala som sa. Veď posúďte sami :

Pozerala som akurát svadobné fotky na FB v albume u fotografa, ktorý fotil spomínanú fotku vyššie, keď prišiel Ivan, že čo robím. Tak som mu povedala a že ak chce, nech sa kukne na fotky aj on. A v tom mi hovorí, že veď ten pár na jednej svadobnej fotke pozná! Takže, dostal nakázané zistiť recenzie a v duchu som si gratulovala, ako krásne ho zapájam do roboty 😀 . Recenzie zistil, Ivanov známy bol spokojný a tak som si zopakovala bežný postup – nájsť kontakt, napísať mail, odoslať a čakať na odpoveď, ktorá prišla tentokrát skoro okamžite.

Fotograf bol neskutočne milý, priateľský, odpovedal na mojich milión otázok a ešte ma aj pochválil, že on má rád, keď sa zákazníci veľa pýtajú 🙂 Milené.

V konečnom dôsledku sme dali na intuíciu ( moju ) a rozhodli sme sa, že Maťo bude pre nás a našu svadbu ten pravý fotograf. 🙂

Takže dievčatá! Čo nám z môjho zúfalstva vyplýva? Netreba sa vzdávať! Skôr či neskôr nájdete to, čo hľadáte aj keď to možno nebude prebiehať podľa Vašich predstáv. A hlavne! Nevzdávajte plánovanie. Len pokojne plánujte, vyberajte, preberajte a veľa sa pýtajte ak to potrebujete, iba tak vyberiete dodávateľov, s ktorými budete najviac spokojné 🙂 . Krásne plánovanie prajem A NEZABUDNITE si to užííívať! Je to skvelé obdobie.

Ešte pár fotiek od Martina:

Viac Martinovej tvorby si môžete pozrieť priamo na jeho fanpage Martin Šándor Photographer