Tak trocha iný blog :)

Tak trocha iný blog :)

Niektorí ľudia sú v našich životoch odjakživa. Prežívajú s nami detstvo, školu, pubertu a zdieľajú s nami aj neskoršie dospelácke strasti či radosti. Iní zas prichádzajú do našich životov priebežne. Niekedy prídu a niekedy sa po čase stane, že aj odídu. Erika prišla do môjho života pred pár rokmi.   V podstate mi dala moje posledné a zároveň najlepšie zamestnanie (aj keď ma v skutočnosti zamestnával samozrejme pán riaditeľ, no Erika bola tá, čo ma zavolala na pohovor a prešla som si s ňou veci toho sa týkajúce) pred tým, ako som sa naplno začala venovať už len vám nevestám. A aj vďaka nej som z tej práce, ktorú mi dala, odišla. A ani bez nej, by Svadobné jedinečnosti neboli tam, kde teraz je.

Erika mi vkročila do života zdanlivo nenápadne, no po kratšom čase o to intenzívnejšie.

Určite to aj vy poznáte, keď si už aj v dospelosti nájdete (ďalšiu) najlepšiu priateľku a spriaznenú dušu, ktorá vás nie len povzbudí, keď je to treba, ale aj nakope do zadku a rázne zavelí- spamätaj sa čo robíš a nebuď, ako malé decko! Erika bola jednou z mojich nadriadených, čo býva častokrát v pracovných kolektívoch také „tradičné”, že sa týmto ľudom vždy ujdú aj nejaké tie hejty. Klamala by som, keby som tvrdila, že som nikdy na Eriku nepovedala krivého slova. Napríklad, keď sme s kolegyňami museli v nedeľu doobeda absolvovať školenie, to vám poviem, to bolo… 😀  Ale dnes, po tom všetkom a pri tom všetkom, ako som ju mala možnosť spoznať viem, že mala pravdu a vždy mala len tie najlepšie úmysly.
Erika Mokry Tak trocha inak
Bolo to asi 3 roky dozadu, Erika už žila niekoľko tisíc kilometrov od Slovenska – vo Francúzsku, kedy sa začalo skladať „puzzle” nášho priateľstva. Vtedy som ešte verila na náhody, resp. skôr by som to nazvala, že som na „tie udalosti” nemala nejaký extra názor. Krátko na to ma však život presvedčil o tom, že náhody prosto neexistujú a všetko v živote má svoj zmysel a príčinu. A hoc som vtedy bola mierne zaskočená tým, ako sa stále viac a viac s Erikou zbližujeme a bavíme sa na dôvernejšie témy, teraz už nejaký ten čas dobre viem, že to tak presne malo byť.

Skúšanie šiat v svadobných salónoch, to je veľká vec…somnou bola v salóne mamina. Erika tam vzala (aj) mňa. Keď mi v jednom z nich strčila do ruky svoju podprsenku, aby si mohla bez nej vyskúšať šaty, myslím, že som sa nad tým na okamih zamyslela.
 
Predsa len, koľkokrát sa vám stalo, že ste držali, hoc len chvíľu, v ruke podprsenku svojej naj kamošky?
 
Ja si myslím, že tá Erikina bola zatiaľ prvá a jediná podprska mojej kamošky, ktorú som v rukách držala…. vtedy však ani jedna z nás netušila, že tie šaty si na seba nakoniec (ne)oblečie a že o pár mesiacov bude všetko…tak trocha inak…
Čas plynul, z ulíc sa vytratila zima a na nosoch nás začali štekliť jarné slnečné lúče. Erike postupne pribúdali  ku šatám ďalšie veci ohľadom svadby. V máji, krátko po jej narodeninách, sa mi zverila, že bude musieť ísť na vyšetrenie, pretože ju nepríjemne bolí v prsníku a že si to radšej nechá pozrieť. Zľakla som sa, no zároveň som si nepripúšťala, že by malo ísť o niečo vážne. Pozitívne myslenie musí predsa byť! Avšak…podobne ako pri pozitívnom myslení pred našou svadbou, že počasie nás nezradí aj tentokrát sme asi verili slabo, alebo neviem, kde sa stala chyba…
 
Keď vám najlepšia kamoška oznámi: “Je to rakovina.” všetky žarty idú bokom.
 
V tom okamihu veci ako starý telefón, či pár kíl navyše, ktoré vás trápia úplne stratia na „hodnote“ a pocítite krehkosť našej prítomnosti na tejto planéte.
S Erikou komunikujeme najviac prostredníctvom chatu a musím priznať, že aj bez toho, aby som ju počula cez telefón alebo videla, som cítila, že ona túto novú skutočnosť priala statočnejšie ako ja. Pár dní som sa cítila, akoby zajtrajšok už nemal existovať a vravela si, že život nie je fér.
 
Taktiež musím otvorene priznať, že som nevedela, ako s Erikou ďalej komunikovať.
 
Chvalabohu, ona nestratila duchaprítomnosť a paradoxne práve ona ma po tých pár dňoch postupne vrátila „spät” a naša komunikácia sa vrátila do tej istej roviny, ako predtým. Neskutočne som ju obdivovala a už nikdy neprestanem!
 
Erika vždy rada piekla a vyvárala rôzne dobroty. Samozrejme ani dnes to nie je inak. Miliónkrát sme sa bavili o tom, aby začala písať blog. Pretože som si myslela, že má ľudom čo ponúknuť.???? No ona to vždy len zahovorila s tým, že ona nevie a že ona na to asi ani moc nie je, ale že tak mozno raz… Pred nejakým časom som čítala v jednej knižke, že vo svete je mnoho ľudí, ktorí sa vysporiadavajú so svojimi problémami či chorobami práve pomocou písania blogov.
 
Musím priznať, že si presne nespomínam, ako sme sa s Erikou dostali od potenciálneho foodblogu práve ku blogu o jej liečbe. No z nejakého dôvodu som jej opäť poslala odkaz na wordpressovú blogovaciu platformu, že veď nech si to pozrie a skúsi to, že veď o tom nemusí ani poriadne nikto vedieť a ani čítať, no možno jej to pomôže byť ešte silnejšou ako je. ????
 
Popravde, vôbec som netušila, ako geniálne – vtipne a pútavo, vie tá žena písať a ani vo sne by mi nebolo napadlo, že jej blog zožne tak veľký uspech!
 
Doslova za niekoľko týždňov získala na jej novozaloženej facebookovej fanpage tisíce podporovateľov. ???? Už niekoľko mesiacov každú nedeľu večer čakajú ľudia nedočkavo na jej blog. Som na ňu hrdá!
 
 
Magazín Evita kupujem a čítam už nejakú tú dobu. Bude to znieť asi troška, ako klišé, no ten časopis je naozaj trochu iný, ako ostatné a každý mesiac sa v ňom dostáva priestor ľudom, ktorých možno bežne stretávame na ulici a nepoznáme ich príbehy, hoc sú výnimočné. A tým nemyslím, len výnimočnosť v zmysle úspechu či radosti, ale aj také, s ktorými sa osud nemaznal a pri ich čítaní si utriete z líca slzu, ale žiaľ nie od dojatia.
 
Keď sa začal Erikin liečebný kolotoč a videla som jej prístup, ktorý mala, tak som vedela, že raz sa v jednom z čísel musí nájsť aj miesto pre ten jej výnimočný príbeh!
 
 
Bol november a ja som bola s Ľudkom na pracovnom pobyte vo Francúzsku, počas ktorého sme strávili vikend s Erikou a jej Robom (ona ho volá Trapko, ale mne to až tak nereže 🙂 ). Okrem asi siedmych vreciek mletého maku, ich miniatúrky a ešte iných pár maličkostí sme jej zo Slovenska priniesli aj aktuálne číslo Evity. Keď som jej ho dávala, tak som sa na ňu usmiala a povedala jej, že raz o nej budú v tomto časopise písať! Výsmešne sa zasmiala, skromná to žena. Budem úprimna a otvorene priznávam slzy dojatia, ktoré mám z toho, čo vám môžem teraz napísať.
 
Doslova o pár dní neskôr, ako sme sa z toho Francúzska vrátili mi Erika poslala správu, že ju oslovila redaktorka Evity, či by im poskytla rozhovor!
 
Bola som úprimne dojatá a potešená, že ma „evitky” nesklamali a Eriku dokonca oslovili oveľa skôr, ako by som to sama čakala! ❤️ Ďakujem vám! A viete čo je skvelé? Ten rozhovor je už vonku! V aktuálnom čísle, ktoré si môžete od piatku v stánkoch kúpiť! ????
 
 
Erika, budem sa opakovať, no to vôbec nevadí, ďakujem že ťa mám! Ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobila a čo pre mňa robíš. Za to, že si mi tak blízko, aj keď si tak ďaleko. Mám ťa strašne rada!
 
A vám dievčatá, každej jednej želám, aby, ak náhodou takú priateľku, akou je mne Erika nemáte, aby ste sa čo najskôr našli! ❤️???? A ak ju máte, radujte sa a buďte vďačné, naše životy sú veľmi krehké.
 
V úvode som spomínala, že som bola s Erikou na skúške svadobných šiat. A tiež, že veci sa zmenili a udiali sa inak, ako bolo v pláne. Pôvodne plánovanú svadbu kvôli liečbe s Trapkom síce zrušili, no tie, čo Eriku sledujete isto viete, že sa v lete predsa len vzali! ❤️:) A môžete sa preto verím, tešiť na ďalší príbeh o skutočnej svadbe jednej z vás, ktorá bola však „tak trochu inak” 🙂 A verím, že sa nám s Erikou podarí pripraviť aj rady a tipy, ako naplánovať svadbu s rýchlosťou blesku! Nepoznám nikoho, kto by v tom dokázal poradiť lepšie, sama to totižto zvládla za menej ako týždeň! Je sa na čo tešiť!
 
Tie, ktoré ste sa s Eričkou vo virtuálnom svete ešte nestretli, tak hybajte na jej blog! 🙂  Neoľutujete!
Aktualizácia, február 2019
Bojovníčka Erika úspešne dobojovala a dnes usilovne pomáha bojovať iným pacientkám. Založila občianske zdurženie na pomoc žienkam, ktoré to potrebujú. Ak by si mala záujem, sama môžeš spraviť dobrý skutok a prispieť čiastkou na pomoc. viac info nájdeš na jej webe: https://www.taktrochainak.sk/obcianske-zdruzenie/

TAGS:

error: