Dievčatá, pripravila som si pre vás finálny príspevok o plánovaní našej svadby! :))

Jeden víkend, keď už som mala pripravené menovky, nazhrňané sklenené poháre a drevené pláty, som si na stole trénovala stolovanie s výzdobou. Malo to vyzerať nejako takto:

Priebežne sme počas plánovania pracovali aj na našich oznámeniach, ktoré tvorila fotokoláž našich fotiek, s odkazmi. Inšpirovala som sa na Pintereste týmto oznámením.

Ľudko bol z toho fotenia zo mňa už na nervy. ? S finálnou grafickou podobou nám pomohol Ľudkov bracho Ado, ktorý je v grafike ako doma. Musím však priznať, že keď si pozerám naše oznámenia takto po čase a hlavne po tom, ako som vďaka mojej práci videla toľko krásnych oznámení, tak ma nadšenie z mojej inšpirácie takmer úplne prešlo… ? Ale možno to bude tým, že tie naše fotky majú dosť ďaleko od tých na tej inšpirácii. Ale zase čo ma neprestalo baviť je obal z pauzáku! 🙂

Dnes by som však už určite oslovila niektorú z úžasne talentovaných kočiek, ktoré na Slovensku tvoria oznámenia hodné všetkých Pinterestov sveta! ? Ak ešte len začínaš riešiť vaše oznámenia a nevieš ešte komu ich zveriť, tak odporúčam určite nahliadnuť do tvorby Vanilkový Kaktus Design, Maja Balaž či Sisine!

Jedným z mojich srdcových doplnkov, ktoré som na ašu svadby vytvárala bol v angličtine tzv. backdrop. Šlo v podstate o fotostenu, akurát že v čase našej svadby fotosteny ešte u nás príliš leleteli- o to viac sa mi nápad páčil.

Inšpiroval ma opäť Pinterest, touto fotkou:

Dodnes netuším, čo majú na svojej fotostene tí holúbkovia napísané a ani som sa to popravde nepokúšala zistiť, pretože od začiatku som vedela, že naša verzia tam bude mať niečo pre nás osobné. Dlho som rozmýšľala čo tam dať až nakoniec nápad prišiel s rozhodnutím piesne ku nášmu prvému tancu- na našej fotostene bude časť textu tej piesne. 🙂 Ďalšia otázka sa týkala, ako tam ten text dostať. Písanie voľnou rukou sa mi nepozdávalo, kedže sa mi nikdy nepáčil môj rukopis… Do úvahy tak prichádzal ploter. No keď mi prišla cenová ponuka, v ktorej len tlač – bez papiera vychádzala na vyše 100€, hneď sme boli mimo budgetu. 😀 Ale ono to bolo všetko ako malo byť, pretože nakoniec prišiel ten najlepší nápad, ktorý som aj realizovala- text som na papier „napísala“ svojpomocne a to prostredníctvom jutového špagátu. A kedže juta mala ku našej svadbe neodmysliteľne patriť, tak som to považovala za ten najlepší nápad! 🙂 

Výroba bola náročná, po večeroch som sa tomu venovala dobré dva – tri týždne a to nezahřňalo ešte prípravu rámu, na ktorý sa mala fotostena upevniť. Tú konštruoval Ľudko a vo finále som z toho mala obrovskú radosť. Nevedela som sa dočkať dňa, keď s textom našej piesne na pozadí staneme manželmi. Vtedy som veru nečakala, že to celé bude úplne inak…

Ak sa pýtate, ako sme v plánovaní postupovali s outfitom môjho nastávajúceho, tak to bolo celkom veselé. 🙂 Môj drahý je totižto na chlapa mimoriadne nerozhodný. Už pri zariaďovaní našej prvej kuchyne som sa chytala za hlavu, pretože hádam miliónkrát už bolo rozhodnuté, akej farby kuchyňa bude a just mal ešte pochybnosti, váhal, kombinoval… pomoooc. No a pri jeho svadobnom outfite to bolo podobné. Ako som už spomínala, nemali sme v pláne na svadbu kupovať veci, ktoré po nej nemali mať využitie. Obleky Ľudo nikdy nenosil, jeho práca si to nevyžadovala. A v skrini už také, čo si na seba dal iba dvakrát – prvý a posledný, mal už dva- maturitný a promočný. Ani pri návšteve mojich budúcich svokrovcov sme sa tejto téme nevyhli a keď som od ocina dostala odpoveď, že čo bude po svadbe Ľudko s oblekom robiť, že: „Do truhly vždy dobrý…“ tak poviem vám…mala som dosť! ? Po niekoľkých návštevách obchodov a asi milióntom zmenení rozhodnutia môjho drahého sa definitívne rozhodol, že oblek mať naozaj nebude. Aj na základe pinterestovania sa mu zapáčil nápad s vestou, ktorá mala celý outfit ozvláštniť. Tak sme zahájili nákup nohavíc, košele a doplnkov a vestu sme objednali z eshopu. Síce ten výber trval dlhšie, ako pri mojich šatách, no boli sme v suchu!

Ak si si myslela, že si jediná nevesta pod slnkom, ktorej nastávajúci má stále s výberom svojho outfitu čas, tak ťa ukľudním, nie si jediná! ? Aj pri štipčekoch väčšinou nevesta vie skôr, aké bude mať šaty ako ženích pozná farbu svojho outfitu. ? Prosto… je to normálne.

Ešte by som možno doplnila ku môjmu outfitu. Svadobné topánky som si kúpila v bežnom obchode. Šlo o jednoduché biele sandálky, ktoré nosím v lete dodnes. Bol to zámer, aby sa z nich tiež nestala jednorázová záležitosť. 🙂 Vrelo odporúčam, kedže som ich vďaka ich univerzalite mohla rozchodiť aj jednou – dvomi cestami do práce, nie len doma po obývačke. 🙂 S ďalšími doplnkami som si príliš veľkú hlavu nerobila. Na krk mi požičala moja mamina náhrdelník z prírodných perál, kabelku som nemala žiadnu (počas svadby mala celý čas môj mobil vo svojej kabelke Ľudkova mamina 😀 – áno, dala som jej ho dobrovoľne) a do vlasov som si vytvorila sponu z použitím pierok podobných, z akých som vyrábala aj pierka pre našich hostí. 🙂

Čo ma čakalo prakticky pár dní pred svadbou bola návšteva kaderníčky, kvôli farbeniu vlasov. Tam sa udiala prvá menšia katastrofa našej svadby. Po niekoľkých hodinách som odtiaľ totižto odchádzala s vlasmi, ktoré mali na značnej časti zelený nádych a nech robila kaderníčka čo robila, nepodarilo sa jej to odstrániť. Čiže ostávalo iba veriť mojej vizážistke Alenke, že to nejako zamaskuje. Dnes sa tomu ale už len smejem, pretože keby to bolo to najhoršie, čo sa mi/nám skrze svadbu stalo, tak by sa vlastne nestalo vôbec nič. 😀

V polovici týždňa ku nám docestovala moja mamina, s ktorou sme sa pustili do veľkého pečenia. Časť sladkostí piekla aj svokra u seba a ona mala na starosti aj svadobnú tortu, takže sme mali v tomto o starosť menej. Baby, keď sa rozhodnete piecť si na svadbu samé, myslite určite na to, že to treba nie len všetko upiec a nachystať, ale že je to treba do svadby aj niekde uskladniť! My sme mali svadbu v auguste a teda bolo dosť teplo a to, že nám bude naša chladnička asi málo, som zistila až keď sa do nej nezmestili všetky hotové torty a koláče. ? ? Nakoniec sme to vyriešili tak, že dobroty, ktoré boli pripravené pre našich kolegov do práce sme tam zaniesli ešte pred svadbou v piatok a zvyšok sa nám už podarilo v pohode uskladniť doma. Kedže sme mali síce málo hostí, no predsa sa medzi nimi našli osôbky s rôznymi diétami, tak pre ne sme piekli extra a nachystala som si na ich označenia aj tabuľky, kde boli pre nich odkazy.

No a jedno na čo som sa tiež veľmi tešila bolo, že si hostia pred obradom pochutia na domácich sušienkach s odkazom.

Okrem srdiečok čo môžete vidieť na fotkách, boli koláčiky aj s dátumom našej svadby. Žiaľ žiadne tieto koláčiky nakoniec nikto nikdy nejedol… 

Ak sa pýtate na svadobnú tortu, tak tú nám zabezpečovala moja svokra, ktorej sme poslali obrázok s našou predstavou a bolo vybavené. 🙂 Veľmi podobne som „delegovala“ aj moju kyticu, ktorú som dostala od môjho Tomáša vlastne, ako svadobný dar. Pre mňa bol pri plánovaní svadby kľúčový obrad a fotky. Krásny emotívny obrad zachytený na fotkách a zamilované svadobné portréty. Takže ohľadom ostatných vecí som až tak nehysačila. Vedela som, že nejako to určite bude, tak isto som bola zmierená s tým, že dokonalé  tiež nebude všetko a že niektoré veci skrátka nevýjdu (aj keď to, ako to nakoniec dopadne, by mi nebolo napadlo ani v najhoršom sne…). Zameriavala som sa hlavne na tie dve veci a ostatným som nechávala voľnejší priebeh. Menila som totižto v čase plánovania svadby aj prácu, s čím sa spájalo dosť náročné obdobie, kedy som sa musela učiť veľa nových vecí a zvykať si na viacero noviniek.

No a v budúcom blogu vám napíšem už len to, ako naša svadba dopadla.

vaša Nikol 🙂