My falling star 23.8.2014 – presne toto stojí na vnútornej strane našich vlastných obrúčok. Pár slov, ktoré sa môžu zdať niekomu zvláštne, inému infantilné či nevýznamné, no pre nás dvoch majú osobitný význam. A presne to, ma na našom gravíre baví najviac. Lebo ja som už taká, že ak môže čosi aspoň troška vytŕčať z davu, tak je to super! 🙂 A ak si myslíte, že sme vedeli, čo si dáme na obrúčky vygravírovať dávno predtým, ako sme ich vôbec vybrali tak ste na omyle. Bolo to v hodine dvanástej, ako sa vraví, už ma chytala panika, lebo vo firme na to čakali, no nápad stále neprichádzal.

Vedela som len to, že tam rozhodne nechcem len dátum, alebo naše mená, či kombináciu týchto dvoch.

Ani neviem, ako mi to nakoniec vlastne napadlo, ale na tom až tak nezáleží. Keď som na to KONEČNE prišla, bola som si na milión percent istá, že nič lepšie sa vymyslieť nedalo! Dokonca si myslím, že keď vám prezradím jeho význam, tak si poviete (ako si aj ja niekedy zvyknem hovoriť 🙂 ), že ten nápis bol vlastne predurčený od úplného začiatku. ❤️

Milujem symbolické veci a príbeh nášho gravíru sa odohral presne v rovnaký deň, ako začal náš vzťah – 23.augusta 2011. V bratislavskom Sade Janka Kráľa. Počas hlbokej noci. Pod padajúcimi hviezdami. Bolo to ako v najromantickejčom filme, aký som kedy videla, pri ktorom by mi ani vo sne nebolo napadlo, že sa stanem jeho súčasťou!
Príbeh toho večera by sa dal spísať do samostatného blogu, ale o tom možno niekedy inokedy…  Prejdem rovno k okamihu, ktorý nám napísal do obrúčok tie tri slovká… ❤️ 🙂

Ležali sme vedľa seba v tráve, zrak sme upierali vysoko ku hviezdám a nevedeli sme sa vynadívať.

Bavili sme sa o všeličom a občas sme jeden či druhý, alebo spoločne zhíkli, keď sme videli padať hviezdu. Tých hviezd padlo mnoho, predsa len v auguste o ne nebýva núdza. Tak prirodzene reč prišla aj na to, že keď padá hviezda, tak sa patrí si čosi želať…no keď sme chceli jeden z druhého vypáčiť, čo si od hviezdy želal, tak sme mlčali. Veď, ako by sa potom mohlo želanie naplniť, však áno? Netušila som ako dlho sme rátali tie padajúce hviezdy, ani to koľko ich bolo. Myslím, že to zažila asi každá z nás v živote aspoň raz, ten pocit napätia, kedy viete, že sa niečo deje, alebo že sa niečo udeje, alebo aspoň veľmi túžite v tom okamihu, aby sa to niečo stalo…chvíľky naplnené slovami striedali dlhšie chvíľky ticha a ja si dnes už celkom presne nepamätám, ako to bolo, no nezabudnem nikdy na to, ako sa ma Ľudko zrazu spýtal: “Dáš mi facku, keď ťa pobozkám?” Najskôr ma to prekvapilo a zároveň aj pobavilo. No veľa času som v myšlienkách tej otázke nevenovala a v priebehu pár sekúnd sa “to” konečne stalo a pobozkali sme sa a mne sa naplnila túžba ho objať.

Po pár minútach mu z úst vyšla jedna z tých najromantickejších viet, ktoré mi kedy povedal.

Táto bola rečníckou otázkou: „Dnes sa ale tie hviezdy poponáhľali čo?“ 🙂 No nezamilujte sa! 🙂 A tak sa stali hviezdy (padajúce) symbolom nášho vzťahu. Aj v našej skladbe, ktorú sme si vybrali pre prvý manželský tanec (výber trval minimálne podobne dlho, ako výber gravíru) Ellie Goulding spievala…“How long will I love you, as long as stars are above you…“

Hviezdičky ku nám akosi neodmysliteľne patria a preto náš gravír znie „My falling star“ ❤️

Text piesne sa ocitol aj na našej fotostene, ktorú som vyrábala na dvakrát. Na fotkách môžete vidieť jeho druhú verziu. Prvá sa fotiek nedočkala…ale to je už iný príbeh… O tom, ako som plánovala našu svadbu si môžeš prečítať seriál, ktorého prvý diel nájdeš tuto.

Na záver ešte pár obrázkov našich obrúčok, ktoré vznikli počas našej dobrodružnej svadobnej cesty v USA.

Máte/budete mať aj vy na vašich obrúčkach „gravír s príbehom“? 🙂 Napíš mi o ňom na nikol@lillya.sk a tie najkrajšie budú uverejnené ako inšpirácia pre ďalšie nevestičky v niektorom z nasledujúcich blogov!