Korona nekorona, svadby sa dejú! 🙂 Som veľmi rada, že aj Radka sa rozhodla podeliť o svoje dojmy.

Ahoj Radka, aký je to pocit byť manželkou?

Vždy som snívala, že vo svojom živote stretnem niekoho, kto ma urobí šťastnou a bude ma ľúbiť tak, ako nikto. Síce som si vždy predstavovala, že najprv budem mať obrovskú svadbu a potom príde rodina no stalo sa opačné. A vôbec neľutujem, lebo mám vo svojom živote dvoch úžasných chlapov – syna Jakubka a môjho už manžela Juraja. Som šťastná, že práve on je mojím manželom.

Ako prebiehali prípravy na vašu svadbu, kým neprišla korona?

U nás prípravy pred príchodom korona vírusu neboli žiadne. Neplánovali sme ešte, že by sme chceli vstúpiť do zväzku manželského. No do života nám prišla jedna vec, ktorá naše rozhodnutie zmenila. Zistili sme, že čakáme druhé bábätko. Avšak vtedy už koronavírus „vládol“ svetom.

Zvažovali ste, že svadbu zrušíte alebo preložíte?

Vôbec nie, keďže sa nám rodinka rozrastá chceli sme byť už kompletne oficiálna rodina s rovnakým priezviskom. A vôbec sme nerozmýšľali ani nad tým, aké to všetko počas tohto obdobia bude. Dúfali sme hlavne v to, že náš deň D si užijeme, ako sa patrí.

Ako nakoniec svadba prebiehala?

Bolo do dosť hektické, keďže sme všetko vybavovali narýchlo. Do týždňa sme mali vybavené všetko čo sme potrebovali. Najprv to mala byť svadba o dvoch svedkoch, no keďže počas toho, ako sme všetko chystali uvoľnili nejaké opatrenia, tak sme ešte rýchlo vybavovali, aby sme tam mali aspoň desať ľudí. Svadba bola iba úradná, bolo to totálne rýchle obrad trval ledva desať minút. Všetci nám gratulovali a presunuli sme sa najprv na fotenie a potom na oslavu. Fotograf nás pofotil ešte na matrike vo väčšej miestnosti kde sa oddáva, keďže vonku pršalo. Oslavu sme mali v kultúrnom dome u nás na dedine. Bolo to v menšej zasadacej hale. Hostí sme nakoniec mali tridsať. Potancovali sme, zabavili sme sa a o pol noci sa šlo pekne domov.

Koľko hostí ste mali na svadbe? Stretli ste sa s nejakými výhradami alebo napríklad tým, že niekto pre strach z nákazy sa vášho veľkého dňa nezúčastní?

Ako som vyššie spomínala tak na obrade sme mali ľudí iba desať (viac povolených nebolo), a na samotnej oslave potom tridsať. Výhrady našťastie nikto nemal, až na to, že nie každý mohol prísť, koho by sme tam mať chceli (kvôli uzavretým hraniciam).

Ako veľmi zmenili okolností vašu svadbu?

Svadbu samotnú to zmenilo len v tom, že napríklad som nemohla mať väčšinu svojich blízkych pri sebe, pretože skoro polovica žije v Čechách. Inak bola taká, akú sme chceli, možno aj lepšia. A neľutujem, že sme sa rozhodli ju organizovať aj počas korona krízy.

Urobila by si niečo inak?

Áno, keby som mohla a bolo by to možné, mala by som tam všetkých ktorí tam chýbali.

Aktuálne sa mnohí ľudia dlho nevideli so svojimi blízkymi, máš pocit, že korona spôsobila možno také, že ste si boli počas vášho dňa s rodinou bližší či vzácnejší, že ste to celé prosto viac prežívali?

V niektorých momentoch ani nie, keďže väčšina ľudí, ktorá tam bola je s nami naozaj každý deň. Ale aj tak to v ten deň bolo iné, bolo tam i dosť spoločných sĺz (od šťastia a radosti), a ja osobne som mala pocit, že sme si ešte oveľa blížší ako inokedy.

Je niečo, čo by si rada odkázala nevestám, ktoré svadba ešte len čaká a sú možno stále nerozhodné, alebo majú obavu, ako to bude prebiehať? 

Áno, určite v prvom rade ak to cítite tak, že váš deň D má byť vtedy, kedy ste plánovali neodkladajte ho na neskôr. Síce je obdobie aké je, pre vás to bude aj tak jedna z najkrajších spomienok vo vašom živote. Predsa len nie každý si bude môcť povedať, že mal svadbu počas korona krízy – veď i keď je to čo sa deje zlé, no vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Preto ak túžite byť s vašim milovaným po zbytok života, nemalo by vám v tom nič zabrániť.