Lenka a Janík sa tiež nenechali odradiť koronakrízou a vychutnali si svoj deň napriek obmedzeniam a opatreniam. Ako to prebiehalo a aké sú dojmy čerstvej nevesty? Prečítajte si. 🙂

Doslova pred pár dňami si sa stala manželkou, aký je to pocit? 🙂 

Vždy som bola rodinný typ. O rodine a o tom, že sa jedného dňa vydám som premýšľala už ako malé dievča. Vždy som sa ako malá hrala na nevestu a predstavovala som si, ako kráčam k oltáru v prekrásnych bielych šatách ako princezná, s dlhým závojom, ktorý zaplní celú chodbu v kostole od dverí až k oltáru. Vydať sa za muža môjho života, za spriaznenú dušu a za najlepšieho priateľa bol môj sen. Teraz je to však skutočné. Bol to najkrajší pocit, vedieť, že sme si sľúbili lásku a vernosť na celý život. Veľmi som sa tešila na obdobie po svadbe, ako si spolu budeme zariaďovať náš domček, ktorý sme si pred svadbou kúpili a pripravovať sa na rodinný život. Byť manželkou je skvelý pocit, ale byť dobrou manželkou je pre mňa výzva do budúcna. Užívame si jeden druhého a tešíme sa z toho, že sme oficiálne svoji a na to krásne, čo nás ešte len čaká. Svadba je len odrazovým mostíkom pre to, čo sa bude diať v budúcnosti. 

Prípravy vašej svadby nečakane zasiahla pandémia. Ako prebiehali dovtedy?

Od malička som chcela mať krásnu veľkú svadbu, kde bude celá moja aj Janíkova rodina, naši priatelia a známi. Svadbu som mala do detailov prichystanú a naplánovanú presne tak, ako som si to vysnívala. Stálo ma to kopec času, mesiace plánovania, a vyberania najlepšej výzdoby, darčekov pre hostí, tej správnej kapely, kameramana a najlepšieho fotografa. Každú nevestu to stojí veľa času a trpezlivosti naplánovať všetko do poslednej bodky, aby to bolo dokonalé, lebo tento deň aj dokonalý má byť. A on aj bol. Pár mesiacov pred svadbou a už v čase korony vo svete mi prichádzali každý deň balíčky od kuriéra. Či už to boli pozvánky, menovky na stoly, detaily, ktoré sú súčasťou svadieb ako napríklad vešiaky na svadobné šaty a oblek, darčeky pre rodičov a pod. Začali sme rozdávať pozvánky a ani vo sne by nám nenapadlo, že to vlastne ani nemusíme robiť. Všetci sa ale veľmi na našu svadbu tešili a okrem pár hostí nám všetci svoju účasť potvrdili. Blížil sa termín našej svadby a došlo k vypuknutiu pandémie aj na Slovensku a už sme vedeli, že pravdepodobne svadba nebude taká, akú sme si naplánovali. Sledovali sme situáciu okolo korona krízy v televízií pravidelne, aby sme vedeli, ako sa zariadiť.

Vznášala sa u vás doma myšlienka na zrušenie svadby?

Keď vláda vydala nariadenia a obmedzenia v súvislosti s korona krízou, tak sme začali premýšľať, čo bude so svadbou. Zvážili sme všetky pre a proti a uvedomili sme si, že chceme byť už spolu. Na svadbu sme čakali rok a pol a veľmi sme sa tešili na spoločný život, že už budeme konečne spolu. Svadbu sme nechceli preložiť, pretože ak by sme si vybrali termín niekedy v novembri už by to nebola svadba, ktorú sme si naplánovali. Sála, ktorú sme si vybrali, kapela a ani fotograf. Nič z toho čomu sme venovali náš čas, by na svadbe nebolo. A nechceli sme ju ani zrušiť pretože svadba nie je o roku plánovania, o hostine a už vôbec nie o minutých peniazoch. Je to dôležitý sľub, ktorý sme si povedali pred Pánom Bohom.

Veľa ľudí porušilo svadbu z dôvodu korony. Chápem to, pretože každá nevesta chce mať veľkú svadbu, zabaviť sa s priateľmi a byť tam s celou rodinou, ale vidia aká je ťažká doba a nevidia podstatu manželstva a čo skutočne znamená.

 

Ako nakoniec prebiehal váš svadobný deň?

Je to veľmi zaujímavé, lebo najprv sme nemali mať nič. Žiadne tradície, ktoré sú na svadbe. Keď vám niekto povie, že na sobáši môžete mať 20 ľudí a vlastne sa nemôžete hromadne združovať ani neviete čo máte mať prichystané a hlavne nikto nevie, čo presne znamená hromadne sa združovať a aké je presné číslo na zhromažďovanie. Tak sme sa držali vládnych opatrení. V piatok pred svadbou mi Janík so svojimi kamarátmi postavili máje. Ráno prebiehalo, ako na každej svadbe. Ako prvé som išla ku kaderníčke na účes. Mala som presnú predstavu ako chcem vyzerať ako nevesta, takže účes som už mala vybratý. Musím povedať, že som bola veľmi spokojná s tým, aký účes som mala. Tvrdím, že v jednoduchosti je krása a nechcela som žiadny prehnaný účes a makeup, pri ktorom by ma môj snúbenec nespoznal. Janík išiel ku barberovi takisto na svoj ,,svadobný účes“, po ceste vyzdvihol svadobnú kyticu a išli sme sa obliekať. Fotografa sme nezrušili, lebo aj napriek tomu, akú svadbu sme aj v čase krízy mali naplánovanú, fotografa sme si chceli nechať. Chceli sme mať pamiatku na tento výnimočný deň. Výnimočný aj pre dobu v akej sme sa brali. Na našej záhrade sme mali postavenú drevenú pergolu prevesenú bielou látkou na vytváranie svadobnej atmosféry, pred ktorou sme sa s Janíkom prvýkrát videli a stretli. Po tomto stretnutí sme sa išli fotiť. Mali sme viacero miest na fotenie. Vzhľadom na to, že počasie bolo každú chvíľu iné – raz pršalo, potom už nie, museli sme sa prispôsobiť prírode. Pred sobášom sme sa stihli pofotiť, pretože počasie nám doprialo. Potom sme sa na chvíľu rozlúčili a ja aj Janík sme išli domov, aby mohli začať klasické svadobné tradície. Janík so svojou rodinou prišiel pýtať nevestu. Mali sme požehnanie u nás doma od rodičov a spoločne sme všetci svadobčania išli na sobáš. Na omši nebolo iné nič, okrem toho, že nás tam bolo o 130 ľudí menej a nedávali sme si znak pokoja, hostiu sme neprijali ako zvyčajne, ale položili nám ju do ľavej ruky a mali sme všetci rúška na tvárach. Bola to svadba o nás dvoch. Po omši sme sa pred kostolom pofotili a išli sme k nám domov. Pred prahom sme rozbili tanier a pozametali črepy. Mali sme prichystaný obed, tak sme sa spoločne najedli. Nakoniec bol aj novomanželský a aj redový tanec. S malým počtom ľudí a aj bez akéhokoľvek plánovania sme mali svadbu takú, akú sme ani nečakali, že budeme mať. 

Koľko hostí sa nakoniec stretlo na vašej svadbe? Mal niekto výhrady či strach sa svadby zúčastniť?

Na svadbe sme mali 15 ľudí. Keď sme hosťom mesiac pred svadbou volali a oznamovali im, že svadbu rušíme, všetci z toho boli smutní, lebo sa na našu svadbu veľmi tešili, rovnako ako my. Naši hostia boli veľmi chápaví, že svadba vo veľkom počte nebude a rešpektovali to, ale boli aj takí, ktorí nechápali prečo svadbu nepreložíme na neskôr. No po svadbe nám všetci blahoželali a tešili sa s nami.  

Ako velmi zmenili okolnosti vašu svadbu? V čom sa svadba líšila od tých “bežných”, ktoré korona nezasiahla?

Situácia okolo korony ovplyvnila našu svadbu veľmi, hlavne čo sa týka počtu ľudí. Ak by sme mali svadbu za normálnych okolností tak by tam bolo 150 ľudí, ktorí by sa zabávali v kongresovej sále, jedli by a pili spolu, na omši by sme spolu všetci sedeli vedľa seba, nemuseli by sme mať rúška na tvárach a nemuseli by sme si držať od seba 2 metrový odstup. Aj napriek tomu, čo všetko našu svadbu korona ovplyvnila, mali sme jeden druhého a pre nás to bol najkrajší deň v našich životoch. Je to začiatok nášho spoločného života a ani korona nás neodradila od toho rozhodnutia.  

Som rada, že aj napriek korone sme svadbu nezrušili a že nás situácia od toho neodradila. Ako nám povedal pán kaplán pred svadbou: ,,Veľké veci sa dejú v tichosti“

Urobila by si niečo inak?

Určite nie. Bola to svadba akú sme si ani nenaplánovali a predsa bola výnimočná a nezabudnuteľná. Ešte lepšia, ako sme vôbec čakali. 

Aktuálne sa mnohí ľudia dlho nevideli so svojimi blízkymi. Máš pocit, že korona spôsobila možno niečo také, že ste si boli počas vášho dňa s rodinou bližší či vzácnejší?

Myslím, že áno, hlavne čo sa týka nás novomanželov. Som rada, že aj napriek korone sme svadbu nezrušili a že nás situácia od toho neodradila. Ako nám povedal pán kaplán pred svadbou: ,,Veľké veci sa dejú v tichosti“, a presne s týmto súhlasím. Je dôležité, čo si sľubujete a nie to všetko okolo, aj keď je to krásne. Boli sme veľmi vďační, že tam s nami bola naša najbližšia rodina a priatelia. Boli sme si viac bližší a mohli sme si to s nimi viac užiť. Ďakujeme všetkým, ktorí nám srdečne blahoželali a mysleli na nás aj keď s nami nemohli byť. Všetkým, ktorí nám pomohli pripraviť potrebné veci na svadbu. Ďakujeme našim rodičom za to že nám prichystali svadbu, mamkám za to, že nás odviedli k oltáru. Ďakujeme Paľkovi fotografovi, že nám zvečnil tento deň. Ďakujeme každému jednému, kto sa mohol zúčastniť našej svadby a kto bol s nami v tento výnimočný a rúškami zahalený deň. 

Čo by si odkázala nevestám, ktoré to majú ešte len pred sebou a majú obavy, ako ich svadba kvôli koronavírusu dopadne?

Myslím si že ak niekoho ľúbite a chcete byť s ním po zvyšok svojho života a spečatiť vašu lásku, neodradí vás ani žiadna korona. Určite by nevesty, ktorým nebude vadiť, že tá svadba bude len o neveste a ženíchovi mali mať svadbu. Nech sa neboja a nech nemajú obavy z toho, že by to mohli oľutovať. Zážitok zo svadby bol úžasný tak, ako keď by na svadbe bolo 150 hostí. Vedeli sme prečo sa berieme. Bolo to z čistej lásky a nebolo nad čím premýšľať. A pre budúce nevesty, ktore nezmenili dátum a svadbu budete mať, opýtajte sa samých seba, na koľkých svadbách ste boli, na ktorých museli mať ľudia rúška? 🙂 Je to zážitok na celý život. Zblíži vás to ešte viac. A verte, že na svadbu v čase korony nikdy nezabudnete ani vy, ani vaša rodina či priatelia. Je to výnimočná situácia s akou sme sa nikdy nestretli a presne taká výnimočná je aj svadba.

fotograf: Pavol Delej

šaty nevesty: svadobný salón Irian Sam, Spišská Nová Ves

oblek ženícha: Paco Romano

Lenke zo srdca gratulujem a želám krásne manželstvo! 🙂 Mala si aj ty výnimočnú svadbu a chceš sa o ňu podeliť? Napíš mi na ahoj@svadobnejedinecnosti.sk 🙂