Prišlo to tak nečakane. Nie nadarmo sa hovorí, že láska je ako vietor..nevidíš ju, ale cítiš ju. A tak prišla aj naša láska.

Bola som študentka na vysokej škole – prváčka a mala som za sebou nevydarený 2-ročný vzťah /detská láska/. Povedala som si, že dosť bolo sklamaní a dala som si záväzok, že počas výšky sa budem venovať škole=nie chlapcom. Aká som bola naivná. Samozrejme, že hneď po týždni sa mi zapáčili chlapci, nové tváre, nové priateľstvá, ale akosi to nebolo pre mňa..až raz..Vtedy som bývala na izbe s jeho spolužiačkou. Bol to bežný školský deň, kedy som prišla unavená z prednášky mikroekonómie. Zbadala som, že máme návštevu a potajomky som pohľadom zablúdila na neho. Z jeho zlatého prízvuku som vedela, že je to východniar. Párkrát sa naše pohľady stretli, ale nepripisovala som im nejaký veľký význam. Po chvíľke odišiel.

Myslela som si, že som ho nezaujala, ale mýlila som sa. Po pár dňoch mi napísal a odvtedy sme si písali každý deň dlhé správy o našich rodinách, koníčkoch..bolo to iné. Na každú jeho správu som sa tešila. Odpisovanie mi zaberalo niekedy aj hodinu /nepreháňam!/. Občas sme sa stretli na nejakých školských akciách, diskotékach. Mávali sme aj celkom netradičné rande – u nás na izbe so spolubývajúcou sme pozerávali Simpsonovcov, pretože Peťko ich zbožňuje a mne sa zapáčila malá Megička /bála som sa byť s ním sama, pretože som neverila, že čo sa deje je reálne/. Neskôr sme už chodili na ozajstné rande – večer na „mašľu“ /plnenú žemľu/, prechádzali sme sa po námestí vo Zvolene /ukázal mi pár miest, o ktorých som nevedela/ – vždy sme si mali čo povedať. Nechodili sme do žiadnych drahých reštaurácii, ani do kina a to sa mi na ňom páčilo. Vždy vymyslel niečo originálne a to ma na ňom priťahovalo. Priznám sa, že som bola pre neho tvrdý oriešok, pretože do vzťahu som sa veľmi nehrnula. Keď ma pozval na jeho oslavu narodenín uvedomila som si aká som, keď som s ním..bola som zo seba prekvapená – veď som žiadneho chalana nechcela..prišiel tak nečakane a neplánovane, ako aj moje city k nemu..a 1.mája 2013 sa to začalo. Po 6 mesiacoch priateľstva sme sa rozhodli, že to spolu skúsime a ja viem, že som urobila najlepšie rozhodnutie vo svojom živote.

♥ Láska je, keď sa pozrieš niekomu do očí a nájdeš tam všetko čo potrebuješ ♥

♥Každý chce vydarený vzťah..no však za vydareným vzťahom sú roky driny. Nie je to len o pekných zážitkoch,ale aj o tom zlom, o hádkach, po ktorých si stále dokážete povedať:

„ĽÚBIM ŤA“ ♥

V ten deň prišla aj ozajstná pusa /síce nie pod čerešňou, ale bola haha/, ktorá ma len v rozhodnutí utvrdila a ja som sa začala „vznášať“. Keď si na to všetko spomínam musím sa stále len usmievať. Bolo to pekné obdobie – také naše. Prešli sme si veľa dobrým, ale aj zlým obdobím. Veľa ľudí nám neprialo, ale o to náš vzťah bol silnejší, podporovali sme sa navzájom a odvtedy to bol 3 roky môj Peti – moja bútľavá vŕba, môj najlepší priateľ = moje všetko..Prečo 3 roky?..pretože už to bude skoro rok čo je môj snúbenec a o chvíľočku môj manžel!♥

..ale o tom, ako sa stal Peti môj snúbenec vám porozprávam nabudúce..

S láskou, Zuzi