Takže, zrušili sme termín svadby a následne sme si určili nový. Hneď po tom, ako sme sa zhodli aj na mieste svadby, sme sa pobrali na matriku za pani úradníčkami. Nemám rada úradné vybavovačky v tých veľkých budovách, s chladnými chodbami, kde je veľa netrpezlivých ľudí, pomalých a nevrlých pracovníkov a nedýchateľný vzduch. Kto to tam rád má, všakže… Neviem, či to bolo tým, že som sa tak veľmi začala tešiť na našu svadbu, ale vôbec som si nepripúšťala túto nie veľmi príjemnú časť organizácie a brutálne nadšená som hnala Ivana do auta. Možno mi malo byť jasné, už pri príprave papierov, že to nebude také jednoduché, ako som si predstavovala..
Ja, šikovník šikovný, som zistila, že nemám originál svojho vlastného rodného listu!
Ani strata rodného listu ma už nezastaví
Taký facepalm aký som si dala…. ako je možné, že človek nemá svoj rodný list?! Strašne zhrozená som z toho ostala. Ako som doteraz mohla s kľudným svedomím spávať? 😀 No proste nemám, no… Najvtipnejšie bolo, keď Ivan zahlásil, že ostaňme teda doma, veď na čo tam pôjdeme, aj tak nič nevybavíme! Ha! To určite milý môj, nevyhneš sa tomu! 😀 S veľmi veľkým optimizmom som sadla do auta. Tento deň vyriešime všetko, našu matriku a aj druhú matriku, kde chceme mať svadbu! Prišli sme na matriku a tam, čuduj sa svete teta za okienkom na mňa pozrela s vetou : „Slečna, vy nemáte svoj rodný list?“ Tak som jej podala tú fotokópiu, že aha veď predsa tu je 😀 A čakala, ako ma ide pekne poslať domov, ako ona so mnou naozaj nejde strácať v takýto krásny letný deň čas a mám prísť vtedy, keď budem mať všetky podklady a nebudem otravovať….
Už som rozmýšľala, či aj kričať začne, keď zdvihla pohľad, kukla na mňa, na môjho nastávajúceho a nadýchla sa, že teda mi ide niečo povedať.
Prekvapenie večera – milá úradníčka!
Dievčatá! To bola asi tá najmilšia tetuška za okienkom, akú som kedy stretla! Ona mi dala na VÝBER! Už vám niekedy nejaká pani za okienkom dala na výber?
Vraj môžem ísť domov a pohľadať originál, alebo môžem ísť do BB a vypýtať si na matrike nový. Asi som mala buď veľmi šťastný deň alebo obrovské psie oči, keď som sa jej na drzovku opýtala, či náhodou neexistuje ešte tretia možnosť, že by to sem nejaký holub doniesol a ja nemusela cestovať 300 km do BB? 😀 „No, môžete zavolať do BB, či by boli ochotné ho poslať elektronicky…“ Hovorím! Najmilšia pani! Takže, hneď som volala a v tichosti dúfala, že ma Šťastenka neopustí a aj v Bystrici to zdvihne jedna z milších tiet. Na internete som našla asi 500 rôznych telefónnych čísiel, tak som si random vybrala jedno a… nik nezdvihol. 😀
Nevzdávala som sa a vybrala som si druhé. Pani mi to zdvihla a ja som jej teda s malou dušičkou porozprávala, kto som, čo som, prečo jej volám a čo by som od nej vlastne potrebovala. Naozaj šťastný deň som vtedy mala, pretože ďalšia milá pani mi oznámila tú skvelú správu! Do hodinky bude môj rodný list na matrike v BA! Wuheeeej 😀 Čím som si ja toto zaslúžila? No takže po hodinke sme vybavili jednu matriku, kde sme vyplnili žiadosť o uzavretie manželstva.
Otázky za milión
Na niektorých otázkach som sa naozaj pobavila, ale len kvôli tomu, že ma prekvapilo, že tam sú. Myslela som si, že také otázky sa pýta len moja zvedavá (budúca) svokra 😀 No ale teda nie, pýtajú sa to aj v papieroch na úrade. Ale tak možno im to uľahčuje prácu alebo čo… len vravím, nečakala som to. 🙂 Takže sme si sadli na kávu, vypísali papiere (poniektorí sa neskutočne zabavili) a vo vzduchu cítili, že sa to naozaj deje! My to naozaj urobíme!
Úprimne, myslela som si, že v ten deň som si vyčerpala šťastie už na prvej matrike minimálne na mesiac dopredu, ale buď som niekde stupila do ho… alebo mi vesmír chcel ukázať, že som sa naozaj dobre rozhodla, keď som zmenila naše svadobné plány od základov. Na druhej matrike bola ďalšia milá pani. Keď tak nad tým uvažujem, možno boli tieto ženy len po dovolenke oddýchnuté a plné elánu, alebo som len dlho nebola na úradoch a takéto milé tety sú tam už „samozrejmosť“. Aké máte skúsenosti s úradmi a ich zamestnancami vy?
A bude svadba!
Na petržalskej matrike sme teda natrafili na ďalšiu milú pani úradníčku, ktorá nám ukázala, že keď zastihnete nápomocnú pracovníčku a ste ochotní zaplatiť (nemalé) poplatky, môžete mať svadbu na mieste kde chcete, v deň kedy chcete, v čase, v ktorom chcete 🙂 A to bol krásny pocit! Pamätám si aká šťastná som vchádzala do výťahu a keď sme vychádzali z budovy dokonca som si aj poskočila. 🙂 Milujem keď nám plány vychádzajú a hviezdy nám ich schvaľujú! Niežeby sa to dialo často, ale keď sa to deje, užívam si to plnými dúškami!
Vo dverách „životného prostredia“ sme podpísali nejaké papiere, že pri našej svadbe nebude ublížené žiadnemu stromu, boli sme poučení, ako sa správať v parku. Nič zložité ani ťažké. A bolo. Vybavénko. Môže byť svadba! Jupííí
P.s.: Naozaj veľmi pekne ďakujeme pani úradníčkam za spríjemnenie svadobných príprav! 🙂