Dievky prinášam vám rozhovor s mladomanželkou Tinkou, ktorá si vzala svojho snúbenca Maroša napriek nepriznivej situácii, kvôli koronavírusu. Príjemné čítanie.

Ahoj Tinka 🙂 Doslova pred pár dňami si sa stala manželkou, aký je to pocit? 🙂

Ahoj Nikol 🙂 Áno, tak ako hovoríš, doslova pred pár dňami. Presne 2. mája 2020 o 11tej hodine. 😀 So svojím chlapom sme spolu o chvíľku 7 rokov, z toho sme boli viac než 2 roky zasnubení. Náš veľký deň sme teda plánovali dlho. Popravde, nevedela som sa dočkať toho dňa, tak veľmi som sa tešila, že sa stanem jeho ženou. Takže pocit je to úžasný, konečne som sa dočkala a som Pani R. 

Ako prebiehali prípravy na vašu svadbu, kým neprišla korona?

Prípravy 🙂 Hmmm, tak u nás na východe, aj keď nič nie je (haha), museli sme si zarezervovať 2 roky dopredu kapelu, kameramana, sálu a fotografa, ak sme chceli tých našich vysnívaných. 🙂 A potom už bližšie k svadbe sme riešili všetko ostatné. V januári pred koronou som splašila mamku a sestru, aby sme išli kúpiť šaty, nakoľko som sa bála, že potom tesne pred svadbou bude všade veľa ľudí. Takže od januára mi šaty vysia v skrini a ja verím, že si ich tento rok ešte oblečiem. 🙂

Zvažovali ste, že svadbu zrušíte alebo preložíte?

Zvažovali sme všetky možnosti, okrem tej, že to zrušíme. To nás ani nenapadlo. ZPremýšľali sme najprv, že to celé preložíme na november, potom, že sa len vezmeme a hostinu urobíme v novembri. Nakoniec sme sa však po konzultácií s našou pani farárkou rozhodli, že sa vezmeme 2.mája na úrade a v novembri nám dá pani farárka požehnanie a spravíme veľkú východniarskú hostinu zo 160 ľuďmi (ak to korona dovolí). Postupom času začali schvaľovať sobáše, že na sobáši môže byť 10 ľudí a tak sme neváhali a pozvali na sobáš aj najbližšiu rodinu a rozhodli sme sa, že spravíme záhradnú párty. 

Ako nakoniec svadba prebiehala?

Bola to krásna, tichá, jedinečná a koronou mám pocit, že ani neovplyvnená svabda. Nakoniec, tesne pred našou svadbou schválili na sobáši 15 ľudí (samozrejme s rúškom a vydezinfikovanými rukami :)) takže sme z toho boli nadšení ešte viac. Deň pred svadbou prišli manželovi súrodenci a rodičia, postavili sme stan, pripravili sme mäsko na grilovanie, narazili sud s pivom, ovešali máje pred domom a čakali sme na deň D. Ráno v deň svadby ocko s mojim mužom doladili detaily, prišla kozmetička a kaderníčka – kamarátky (tiež samozrejme všetko v rámci opatrení), staršia družička – sestra ma nachystala a mohli sme ísť. Muž ma v „svadobných“ šatách samozrejme videl až tesne pred obradom, dal mi svadobnú kyticu. Ja som mu pripla pierko, na dvore nás už čakalo svadobné auto (manželov brat krásne vyzdobil svojho golfa) a už sa išlo. Na východe je zvykom, že ak mladomanželia prechádzajú dedinou, robia im občania prekážky na ceste. Napríklad postavia cez cestu auto alebo rebrík a čakajú za to koláčik a hlavne pálenku. Čakala som, že práve nás to čakať nebude, keďže korona, ale čuduj sa svete rovno na dvoch miestach 😀 Bolo to krásne. Pravá východniarská svadba aj keď svadobný sprievod aút tvorili za nami len 2 autá. 🙂

Potom klasický úradný sobáš, ktorý mal tiež svoje čaro. Sobášil nás pán primátor a kamarátka matrikárka, ktorá nám pripravila krásne prekvapenie, že nám na sobáši aj zaspievali a recitovali básne. Bolo to netradičné, ale krásne. Po obrade nám všetci prítomní gratulovali a zrazu sa tam zjavili moje spolužiačky z výšky a úžasné kamarátky, kedy už moje oči nezvládli držať slzy na uzde. Bolo to najkrajšie prekvapenie. Kočky, ak to čítate ešte raz Vám ĎAKUJEM! <3 

Pán fotograf (tiež úžasný nie len fotograf, ale aj kamarát) nám urobil krásne spoločné fotky so svadobčanmi, potom aj zopár spoločných iba s mojim, už mužom a ešte nás čaká malý výlet, kde si spravíme ešte zopár umeleckých fotiek. Vrátili sme sa domov, kde nás už čakal krásne vyzdobený svadobný stan, prestretý stôl a čakali nás kamaráti, ktorý nám strelili konfety, staršia družička nám dopriala a rozbila tanier, pekne sme si to upratali, prezliekli sme sa do „záhradných šiat“ a zábava sa mohla začať. 

Nemyslite si, že sa len pilo, ako je na východe zvykom. 😀 Tancovalo sa do pol noci, spievalo. Tancovali sme prvý manželský tanec, rodičovský tanec, družbovský okolo fľiaš, redový (len som nič nevyzbierala :))), krájala sa torta. Bol to naozaj krásny deň. 🙂

Koľko hostí ste mali na svadbe? Stretli ste sa s nejakými výhradami alebo napríklad tým, že niekto pre strach z nákazy sa vášho veľkého dňa nakoniec nezúčastnil?

Na hostine nás bolo dokopy 19 s tým, že prišli aj gratulanti – teta a moje spolužiačky a užasné kamarátky zo strednej školy. Babky mali najprv strach, nechceli prísť nakoľko, od kedy je korona z domu nevychádzali, ale nakoniec prišli a myslím si, že to neľutujú. Zatancovali si, zaspievali a myslím, že sa aj super zabavili. Takže nakoniec všetci pozvaní prišli a za to im ďakujeme.

Ako veľmi zmenili okolnosti vašu svadbu?

Popravde, mám pocit, že nijako..:D Akurát to, že nás nemohlo byť na svadbe 160 a bolo nás len 19. Ale bola to rovnako krásna svadba, ako všetky veľké svadby na ktorých sme boli. A obzvlášť verím, že tá, veľká ktorá nás čaká v novembri bude rovnako úžasná. 

Urobila by si niečo inak?

Hmm, myslím si, že nie. Mamka si nezabudla pripomenúť, že som jej ešte niekedy dávno povedala, že by som chcela malú záhradnú svadbu a aha korona mi to splnila..:D. Ale keď tak rozmýšľam zmenila by som iba to, aby tu nebola korona a mohli by sme byť všetci spolu, aj tí čo sú v zahraničí a osláviť to spoločne.

Aktuálne sa mnohí ľudia dlho nevideli so svojimi blízkymi. Mali ste pocit, že ste si boli počas vášho dňa s rodinou bližší ci vzácnejší? Že ste to celé prosto viac prežívali?

Moja a manželova rodina sme sa stretávali v podstate stále, takže to sme až tak nevnímali. Ale na svadbu prišli babky, ktoré, ako som spomínala doteraz neboli nikde, takže ich sme si veľmi vážili, že prijali naše pozvanie a prišli. Ale najviac prekvapená som bola z kamošiek, ktoré prišli pred úrad. Bol pre mňa veľmi silný zážitok, pretože som ich nevidela, odkedy prišla korona.

Ale určite sme si boli bližší, bola to taká malá útulná svadba v kruhu tej najbližšej rodiny, naozaj najbližšej, nakoľko na nej boli len rodičia, súrodenci s rodinami, a spomínané babky a dedko takže to malo svoje vzácne čaro. 

Čo by si odkázala nevestám, ktoré majú svadbu ešte len pred sebou a váhajú čo urobiť?

Dievčatá, spravte si malú svadbu v kruhu rodiny a ak to situácia dovolí ešte jednu a veľkú. Veď predsa beriete sa kvôli vám dvom a vašej láske. A určite neľutujem svoje rozhodnutie. Pretože to malo svoje zvláštne čaro, ktoré neviem opísať. A kto zas môže povedať, že si zobral toho istého muža dva krát? 😀 Teraz už ja… 🙂 Nebojte sa toho. Bolo to krásne a verím, že ešte raz bude. 

Na záver by som len dodala, že aj keď naša cesta za svadbou bola dlhá a trnistá a s rúškom na tvári, bola to tá najkrajšia svadba, na akej som bola. Nie preto, že bola naša, ale preto, že som si stála za svojím snom. Snom vydávať sa v máji kedy všetko krásne kvitne a kedy je celý mesiac o láske. Nemusíme, nepotrebujeme ale chceme a tak sa berieme – to stálo na našom oznámení a potvrdilo sa. Nemuseli sme, nepotrebovali sme ale chceli sme a tak sme sa zobrali aj v čase korony a s rúškom na tvári. 

Mala si aj ty svadbu počas koronakrízy a chceš sa o ňu podeliť? Napíš mi na ahoj@svadobnejedinecnosti.sk 🙂