Naša svadba - 2. časť - Svadobné šaty - Svadobné jedinečnosti ©

Moje svadobné šaty, asi ako pri každe svadbe boli samostatnou kapitolou…. popravde som z toho mala celkom obavy. Nepovažujem sa totižto za príliš nadanú vo fashion sfére a čestne priznávam, že moje najlepšie outfity mi v živote hádam takmer vždy vybral chlap- môj kamarát Tomáš (ktorý mi bol aj svedkom na svadbe mimochodom). S ním som sa teda radila aj o šatách.

Mala som pocit, akoby som spáchala trestný čin, keď som mu povedala, že nemám v pláne si nechávať šiť šaty na mieru, ani si ich prosto kupovať.

Úplne ma dal dole, že to nie je možné, že veď svadba je len raz a ja si musím šaty nechať ušiť a že on mi zistí, koľko stoja šaty u Kimličku. ? Vravím si, že veď zisťuj…. Dievčatá, on to nakoniec aj zistil, ale myslím, že to nemusím ani hovoriť a je nám všetkým jasné, že s celkovým budgetom na svadbu do 4 tisíc, je skrátka nereálne si nechať šiť šaty u Lukáša. Ak čakáte, že vám teraz poviem, koľko stoja šaty od Kimličku, tak žiaľ, jednak si to nepamätám a aj keby, tak to bol absolútne relatívny pojem, kedže nie sú šaty ako šaty. ? (a v neposlednom rade Lukáš Kimlička už viac fotí ako šije, všakže? :)) Tak si Tomáš musel sadnúť späť na zem a zmieriť sa s tým, že šaty od Kimličku skrátka nebudú! Ani od Mikloška. ? Celkom mi odľahlo, keď mi nakoniec schválil návrh šiat, ktoré sa mi na Pintereste páčili. Koniec koncov, nešlo o nejaký prešpekulovaný štýl.

Dokonca neskôr, keď sme sa stretli osobne mi tie moje šaty aj sám načrtol a zhodli sme sa na tom, že tá vypinterestovaná predstava bude naozaj fajn. A teda predstava o šatách bola na svete! A mali by mi pristať! Veď, keď vám ich schváli chlap, čo oblieka figuríny do výkladov, tak to inak nemôže byť! ? Tak som sa mohla so vztýčenou hlavou vybrať do salónov na lov! Zima sa pomaly schyľovala ku svojmu koncu a my sme mali s Ľudkom na návšteve u nás moju maminu. Bola to skvelá príležitosť na návštevu salónov! V tom prvom, ktorý sme navštívili ma žiaľ nezaujali žiadne šaty a popravde, ani obsluha nebola príliš prívetiva, čo je vec, ktorú som nechápala vtedy a dnes, kedy som sama svadobným dodávateľom, to nechápem už vôbec. Nemalo by sa to podľa mňa stávať a keď niekoho práca nebaví, tak by sa mal zamyslieť nad jej zmenou. Aké máte skúsenosti vy baby? 🙂

V druhom salóne to už bolo oveľa lepšie a dokonca som natrafila na šaty, ktoré sa nápadne podobali na tie vypinterestované a tie čo mi Tomáš nakreslil!

Mamine sa zapáčili jedny tiež, tak som sa rovno vrhla na skúšanie. Najskôr som si skúsila tie, čo sa páčili mame. Boli pravdaže pekné, no ten wow pocit, ktorý určite mnohé z vás poznáte, sa nedostavil. Tak prišli na rad tie druhé, na ktoré som sa zasnívane pozerala už na vešiaku a v duchu sa pýtala, či je možné natrafiť na tie pravé šaty tak rýchlo a v druhom salóne? V podstate som to o nich vedela už predtým, ako som si ich obliekla ? no zdravý rozum, či kto to bol, to nedokázal uznať. No keď si tie šaty oblečiete, tie ozajstné a pravé, tak to skrátka viete. ? Ten pocit sa nedá oklamať. Keď som si ich obliekla, vedela som, že sú to ony a že síce som sa výberu šiat z úvodu bála, nakoniec to šlo oveľa ľahšie, ako sa v úvode zdalo. Bolo rozhodnuté. Šaty som mala vybraté. ?

Háčik však prišiel pri informácii o skracovaní šiat. Ako už je z úvodu jasné, nemala som v pláne si šaty kupovať. S Ľudkom sme sa okrem toho dohodli, že na svadbu si nekúpime veci, ktoré po nej nebudú mať využitie. No kedže žiaľ nepatrím ku majiteľke postavy modelkovského typu s výškou 180cm, tak pri mojich 163cm, by sme sa tým pádom určite skracovaniu sukne na šatách nevyhli. Problém bol v tom, že sukňa, bola tvorená z viacerých vrstiev tylu. A skracovanie malo spočívať v podhnutí a zašití nadbytočnej dĺžky sukne do lemu. Navyše spôsobom takým, že malo byť spojených viac vrstiev dokopy a “zbalenych” takto do lemu spolu. Ohromne sa mi šaty páčili práve pre tú sukňu, ktorej spodok sa doslova rozplýval. Pri skrátení spomínaným spôsobom, by bol ten efekt fuč…. Takže síce som mala šaty vybraté, čo predstavovalo o jeden pomerne veľký problém menej, no vznikol ďalší, možno ešte väčší… ?

Áno, nemala som v úmysle si šaty kúpiť a už vôbec nie dávať šiť na mieru… no ale, ako sa vraví, človek mieni, život mení… ?

Navyše šaty, ktoré som si vybrala boli na predaj za táku cenu, že by zhltli tak 2/3 nášho rozpočtu. ? Šlo o model z najnovšej kolekcie značky Pronovias, takže si cenu viete predstaviť aj samé a kúpa skutočne neprichádzala do úvahy.

Šaty som si nakoniec predsa len nechala šiť na mieru. Malo to viacero výhod, pretože som si mohla povedať, že chcem šaty bez vlečky a korzet na šnurovačku.

Po krátkom googlení som sa rozhodla si nechať šaty šiť vo svojom rodnom meste v Košiciach u úžasnej Renátky Gurdély, ktorá vtedy rozbiehala svoj salón Renky. V tom čase som našla asi 3 salóny, ktoré sa venovali šitiu šiat a kedže sa mi zo všetkých oslovených ozvala späť prakticky iba Renka, tak sme sa dohodli veľmi rýchlo. Renátka sa časom úžasne vypracovala a dnes nesie jej salón názov Wedding Couture a majú pobočku už nielen v Košiciach, ale aj v Bratislave, kde má všetko pod palcom Renkina skvelá sestra Katka. Nikdy nezabudnem na ten úžasný koberec v jej salóne, po ktorom sa naboso tak skvelo kráčalo! ? Renka prípravu šiat zvládla na výbornú, dokonca zariadila to, že som mala skúšku doma v našej obývačke! Áno, naozaj pricestovala až z Košíc, aby som si mohla šaty vyskúšať a pred svadbou opäť zabezpečila doručenie šiat ku nám domov. To, že som mala vlastné šaty nakoniec dodnes vnímam, ako skvelé rozhodnutie. Tiež sa neskôr dozviete prečo…