Tradície na svadbe – Denník nevesty 11

Tradície na svadbe – Denník nevesty 11

Ahojte kočky! Mám síce už pár mesiacov po svadbe, ale o to presnejšie Vám môžem opísať bližšie náš veľký deň. Poviem Vám, že náš deň by som si hneď zopakovala. Je pravda, že mesiac pred svadbou som už pociťovala jemné chvenie v žalúdku a menší stres, ale v deň našej svadby to zo mňa všetko prekvapivo opadlo a už som si len užívala. Náš deň Vám určite ešte v nejakom článku opíšem presnejšie, ale dnes by som sa rada venovala tradíciam, ktoré sme mali v náš svadobný deň.

Sedíme s maminou v kuchyni a rozprávame sa o našom dni – klasika posledný mesiac pred svadbou. Odkladáme doškrtaný papier, kde som písala zasadací poriadok hostí /finálny sa nechával cca o 2 týždne pred našim dňom, pretože síce zdá sa to najľahší bod v plánovaní, ale je to sakra ťažké usadiť hostí tak, aby boli všetci spokojní/. S Petim sme premýšľali, keďže máme mix “západniarsko-východniarsku svadbu“ aké zvoliť tradície, ktoré chceme mať určite v náš deň. A zvolili sme takéto:

 

  1. ODOBIERKA

Viem, že každá z Vás má na odobierku svoj názor. Je to smutné, všetci plačeme, zbytočné ovácie okolo toho…Ale my sme si ju dali. Má to svoje čaro. U nás je to tradícia, ako aj u Petiho tak aj u nás a súhlasili s tým aj naši rodičia. Peti prišiel na retro aute s rodičmi ku mojim rodičom. Zároveň s ním prišli na autách aj takmer všetci hostia z jeho strany, pretože naši tam už boli. S Petim prišla živá hudba, ktorá to poriadne roztočila. Starejšieho sme nechceli. Chceli sme, aby svadba plynula tak, ako to v ten daný moment má byť. Z Petiho strany ma odpytoval starší družba /Petiho dobrý kamarát/. V obývačke boli s nami samozrejme rodičia aj naši starí rodičia a hostia tí, ktorí chceli vidieť stáli na chodbe. Peti mi dal kyticu, ja jemu pierko, rodičia nám dali krížik a pripili sme si. “Hra“, že ženíchovi ponúkajú iné dievčatá nebola /to sme nechceli/.

2. ROZBÍJANIE TANIERA

To je taká klasika, ktorá nechýbala ani u nás. Jeden črep sme si vzali na pamiatku a pre šťastie. 🙂

3. PÍLENIE DREVA

To na nás našili moji rodičia a bola to sranda. S Petim sme spoločne mali odpíliť drevo. Priznám sa, že mne to veľmi nešlo, ale po pár minútach sme to zvládli /Peti to zvládol/. 🙂

4. PRÍHOVOR

Príhovor k nám novomanželom, rodičom a rodine mal môj ujo. Je to v našej rodine taká tradícia, že zo strany nevesty má príhovor ujo a bolo to krásne, dojemné a aj sme sa trochu zasmiali. Po príhovore sme sa pomodlili, zaspievali živio a pripili sme si.

5. SPOLOČNÁ POLIEVKA

Prichádza na rad polievka. V našej rodine je tradícia, že slížiky /cestoviny/ robí naša stará mama. Tá sa v tom vždy vyžíva. Pred jedením nám naše maminy dali podbradníky s našimi menami. Podbradníky som mala zo stránky TU a ladili nám s výzdobou. Pani bola veľmi milá, poradila, aby boli podbradníky podľa našich predstáv. Najskôr som premýšľala či tie podbradníky dať, ale z praktického hľadiska dobre, že sme ich mali haha. Tanier a lyžičky sme mali “špeciálne“. Na tanieri boli naše mená a dátum našej svadby. Lyžičkami, ktorými sme sa kŕmili boli vytvorení ženích a nevesta. Tanier a lyžičky nám robila Magdaléna Jakubeková.

6. SPOLOČNÝ TANEC A TANEC S RODIČMI

Pred spoločným tancom mi Peti priniesol bielu ružu a začali sme tancovať. Naša prvá pesnička bola od Sám Sebou – V šťastí aj v nešťastí a presne tie slová vystihovali náš vzťah. Petiho kamaráti nám počas tanca buchli konfety a nasledoval tanec s rodičmi. Mali sme východniarsku kapelu, ktorá bola perfektná.

7. KRÁJANIE TORTY

V náš deň som čas vôbec nevnímala. Išlo to neskutočne rýchlo a už bolo krájanie torty. V torte sme mali zapichnutú prskavku a zápich Pán a Pani Černickí z 3D slovíčka. Pani bola veľmi milá, poslala mi návrhy písma, ktoré som si mohla vybrať a potom už sme len čakali týždeň na výsledok. Tortu sme rozkrojili, dali našim rodičom a čašníčky rozkrájali zvyšok torty našim hosťom. Tortu sme mali trojposchodovú pre cca 80 ľudí a robila nám ju Petiho kolegyňa.

 

8. ČEPČENIE A TANEC CEZ FĽAŠKU

To nemohlo chýbať na naše svadbe. S Petim sme si to podelili. Z mojej strany bolo čepčenie /nebol redový tanec/ a z Petiho strany zase skákanie cez fľašku. Čepčenie zo svadby by som určite nevynechala. Je to emotívne, skoro som sa rozplakala a tieto emócie si pamätám až do dnes /mám zimomriavky/. Na odčepčenie sme mali folklórny súbor Jelenčan. Pri čepčení sme s Petim boli oblečení v kroji, takže si viete predstaviť, že aké pre mňa emotívne bolo vyzliekať sa posledný x zo šiat. Neverila by som, že v ten deň to tak budem všetko preživať.

Po čepčení si zobral starší družba valašku s mojim závojom, zavolal si k sebe ďalších chalanov a tancovali cez fľašku. Bolo to perfektné oživenie programu končiaceho sa  nášho dňa.

 

9. PRÍSAHA RODIČOV

Prísahu rodičov prečítal brat s priateľov. Maminy prisahali na varešku a ocinovia na lopatu.

Sľubujeme pred týmto slávnostným zhromaždením,
že budeme pre našich mladých iba samým potešením.
Že budeme variť, právať
a vnúčence s radosťou opatrovať.
Chvíľu jedna, potom druhá,
aspoň doma nebude nuda.
Peniaze, ktoré by sme ľahko minuli samé,
mladým s radosťou odovzdáme,
pretože ich rady máme,
a tak svoje dobré meno svokry zachováme.
O spoločenský život sa im postaráme,
plagáty o plesoch všetky prečítame.
Kde bude zábava či disco,
ďaleko a či blízko,
dopravu i varovanie detí zaistíme,
aj keď sa pri tom samé nevyspíme.
Keď si zať trošku vypije,
alebo sa nevesta s nami pobije,
všetko pekne ututláme,
nesmie odísť domov k mame.
A aj keby sa nám vrátili spiatky,
naďalej budeme dobré svatky.
Buďme zdravé, neblížme si,
po poháriku ako svokry vypime si.

Tak prisaháme!

Všetkým sa to páčilo a nakoniec si všetci pripili.

 

Únos ani hádzanie kytice som nemala. Chceli sme mať ešte topánkový kvíz, ale pri tom všetkom sme ho nemali. Malý tip pre Vás. Ja osobne som program svadby vôbec nemala. Mali sme len pevný stanovený čas sobáša, príchod na hostinu, tortu a čepčenie. Ostatné aktivity sme nechali voľne plynúť a všetko bolo tak, ako malo byť. Niekedy zbytočné plánovanie času na program bývajú stresujúce, čo som počula od druhých neviest.  Napríklad fotenie s hosťami prišlo spontánne, keď k nám prišli kamaráti, že sa chcú s nami odfotiť a už sa chceli odfotiť všetci. A to nás na našej svadbe bavilo, že to bolo voľné a zároveň všetko to išlo tak, ako to v danú chvíľu malo byť. Nestresujte sa zbytočne v daný deň a užívajte si to.

Tak nabudúce!

 

S láskou, Zuzi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.